Neviditeľné traumatické skúsenosti

Trauma nemusí vzniknúť iba po katastrofe, vojne alebo inom násilí. Často za ňou stoja „neviditeľné“ zážitky: dlhodobý stres, šikana, pocit nepochopenia v rodine alebo medzi kamarátmi, či strata pocitu bezpečia. Stačí, že vyrastáš v prostredí, kde sa o pocitoch nehovorí, alebo ťa v kolektíve často „prehliadajú“ – nikto priamo neubližuje, ale pocit neviditeľnosti sa postupne zarezáva hlboko. Aj takéto drobné, „neviditeľné“ rany sa môžu zmeniť na traumu, ak sa s nimi nepracuje. 

Zmeny na úrovni mozgu, ale aj vzťahov

To, či sa z udalosti stane trauma, nezávisí len od samotného zážitku, ale hlavne od toho, či sa nám ho podarí spracovať. Veľký posun v chápaní traumy priniesla neuroveda, keď ukázala, čo presne sa deje v mozgu – ako sa trauma „zapisuje“ do našich reakcií a môže sa neskôr prejaviť ako typická reakcia „fight, flight, freeze“ (boj, útek, zamrznutie). Nespracované traumatické zážitky vplývajú aj na naše vzťahy – ako reagujeme, ale aj koho si vyberáme za priateľov či partnera.  

Spracovaná trauma – zdroj sily a rastu

Dobrá správa je, že dnes už existujú efektívne metódy, ako s traumou pracovať a integrovať ju späť do života. Terapeuti spájajú rozhovor aj s prácou s telom, dychom, pohybom alebo dokonca umením. 

Hosťkou siedmej epizódy podcastu LIFE HACK je psychologička Hana Kiats z Alma centra, ktorá má bohaté skúsenosti s mladými ľuďmi a ich zvládaním ťažkých a traumatických situácií. 

V tejto epizóde podcastu zistíš: 

• Prečo dnes odborníci hovoria o traume inak 

• Ako nás trauma vie prekvapiť v bežných reakciách  

• Aké neviditeľné „odtlačky“ zanecháva na našom mozgu a nervovej sústave 

• Čo vlastne je EMDR terapia a prečo je tak účinná pri liečbe traumy 

• Spracovanie minulých zranení dokáže priniesť väčšiu pohodu a lepší život 

Podcast vznikol v spolupráci PDCS a Closeru, spolufinancovaný z programu The EU Citizens, Equality, Rights and Values (CERV), projekt PROTEUS. Názory v podcaste nemusia nevyhnutne odrážať stanoviská Európskej únie. 

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Môže sa zdať, že AI je šikovnejšia ako človek – veď okrem porazenia svetového šampióna v šachu vyhrala AI AlphaGo aj nad najlepšími hráčmi strategickej hry GO alebo vo videohre StarCraft II.

Ak ťa pri čítaní týchto slov striaslo, je to dobre. Keď využívame umelú inteligenciu, máme prirodzenú tendenciu delegovať na ňu čoraz viac pracovných alebo osobných rozhodnutí. Veľa úloh a práce AI spraví za nás a jej miesto v našich životoch neustále rastie.

Problémom je však de-skilling. Časté využívanie umelej inteligencie znamená, že naše zručnosti stagnujú, dokonca sa môžu postupne zhoršovať. Univerzitní a stredoškolskí profesori boli medzi prvými, ktorí upozornili, že ak za teba školské úlohy robí AI, nezískaš vedomosti a zručnosti, ktoré budeš neskôr potrebovať. Dnes to potvrdzujú rôzne štúdie – študent, ktorý ukončí vysokú školu s pomocou AI, má často nižšie zručnosti a vedomosti než ten, ktorý AI nevyužíval.

Hosťkou šiesteho vydania podcastu LIFE HACK je Katarína Marcinčinová, odborníčka na etiku a technológie, ktorá pôsobí v Kempelenovom inštitúte inteligentných technológií (KInIT). V podcaste sa dozvieš aj:

• Prečo pripisujeme AI ľudské vlastnosti
• Čo znamená asymetria moci medzi užívateľom a vývojárom
• O tom, že aj primitívny chat Eliza vzbudzoval dôveru
• Prečo je dôležitý ľudský dohľad nad AI a čo v tom robí EÚ
• Aké sú varovné signály, pri ktorých spozornieť

Podcast vznikol v spolupráci PDCS a Closeru, spolufinancovaný z programu The EU Citizens, Equality, Rights and Values (CERV), projekt PROTEUS. Názory v podcaste nemusia nevyhnutne odrážať stanoviská Európskej únie.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tieto udalosti posledných mesiacov súvisia s tým, na čo reálne vplýva stav demokracie u nás – teda na tvoju bezpečnosť, slobodu, spravodlivosť aj dôveru, s ktorou sa môžeš zapojiť do verejného života.

Práve cez hodnoty ako priateľstvo, rovnosť alebo tolerancia vnímajú mladí, či demokracia funguje, alebo nie. A keď v spoločnosti začnú pribúdať veci ako zastrašujúce razie, politici schovaní za statusmi, rušenie dôležitých úradov či nekonečné diaľničné fiasko, je čas sa opýtať: Deje sa u nás niečo, čo by mladých malo naozaj zaujímať?

Rôzne analytické inštitúcie hovoria o tom, že demokracia na Slovensku čelí vážnemu úpadku. Tento trend je obzvlášť výrazný od návratu Roberta Fica k moci v roku 2023. Upozorňujú na rýchly pokles kvality demokracie, najmä v oblastiach právneho štátu, nezávislosti justície, slobody médií a kontroly moci. To sú všetko veľmi široké oblasti fungovania spoločnosti.

Čo však tento trend “upadajúcej demokracie” znamená pre náš život? A aký vplyv môže mať na našu spoločnosť v nadchádzajúcich rokoch?

V novej epizóde podcastu Life Hack sa rozprávame s Erikom Lášticom, politológom, vysokoškolským pedagógom a odborníkom na politický systém Slovenska Univerzity Komenského.

V podcaste sa dozvieš:

• Kedy protidrogové razie v kluboch pôsobia zastrašujúco
• Prečo nestačí, keď politici informujú cez sociálne siete
• V čom bol problém pri rušení Úradu špeciálnej prokuratúry a prijímaní nového trestného zákona
• Prečo je nedostavaná diaľnica medzi Bratislavou a Košicami problémom demokracie

Podcast vznikol v spolupráci PDCS a magazínu Closer a je spolufinancovaný z programu The EU Citizens, Equality, Rights and Values (CERV) v rámci projektu PROTEUS. Názory v podcaste nemusia nevyhnutne odrážať stanoviská Európskej únie.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Niekedy však úzkosť pretrváva alebo je taká silná, že ti bráni v bežných veciach – vtedy je dobré ju začať riešiť. Dnešná generácia mladých zažíva úzkostné pocity častejšie ako kedysi, či už kvôli pandémii, vojne na Ukrajine, tlaku na výkon v škole alebo vplyvu sociálnych médií.

Spúšťačov úzkosti je veľa: môže to byť tlak na výkon, šikana, zlé správy, ale aj naše vlastné presvedčenia, že nie sme dosť dobrí. Každý reaguje inak. Niekto sa s podnetom vyrovná rýchlo – a ďalej nerieši. Ten istý podnet však môže spustiť nepríjemné fyzické ale aj psychické reakcie, ktorých sa nevie zbaviť.

Tieto rozdiely v reakcii môžu naznačovať hlbšiu príčinu. Za mnohým môže stáť to, ako vnímame sami seba - sebavedomie sa formuje hlavne v detstve a ovplyvňuje, ako zvládame stres dnes. Ak je úzkosť priveľká alebo neprestáva, oplatí sa požiadať o pomoc odborníka. Existujú však aj techniky, ktoré môžu priniesť úľavu okamžite.

V podcaste rozoberieme:

• Ako rozoznať úzkosť od bežných obáv
• Čo nám "úzkostný hlas" v hlave vlastne hovorí
• O hlbších príčinách úzkosti, ktoré vznikajú už v detstve
• A ako si môžeme pomôcť sami, keď nám je ťažko

Podcast vznikol v spolupráci PDCS a magazínu Closer a je spolufinancovaný z programu The EU Citizens, Equality, Rights and Values (CERV) v rámci projektu PROTEUS. Názory v podcaste nemusia nevyhnutne odrážať stanoviská Európskej únie.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Podľa prieskumu agentúry Focus z apríla 2025 by len 14,3 % ľudí bolo ochotných brániť Slovensko so zbraňou v ruke, ak by nás napadlo Rusko. Väčšina by síce obranu podporila, ale z diaľky – bez priameho zapojenia do boja. Tento postoj robí Slovensko jednou z najmenej odhodlaných krajín v regióne.

Kto je vlastne ochotný brániť Slovensko?

Ochota zapojiť sa do obrany stúpa s vyšším vzdelaním a príjmom domácnosti. Líši sa aj podľa regiónov – najvyššia je v Trnavskom a Prešovskom kraji, najnižšia v Banskobystrickom.

Zaujímavý je pohľad na najmladšiu generáciu – ľudia vo veku 18 až 24 rokov patria medzi najodhodlanejších. Aj u nich však prevláda opatrnosť. Väčšina by hľadala inú formu pomoci ako priamy boj. Skôr než o hrdinstvo tu ide o premýšľanie – o rizikách, o dôsledkoch, o realite vojny.

Prečo je komunita dôležitejšia, než si myslíme?

Keď príde ohrozenie, prežitie nezávisí len od toho, kto má zbraň. Závisí od toho, či držíme spolu. Evolúcia nás naučila, že silná komunita prežije viac než jednotlivec. V ťažkých časoch boli solidarita a ochota obetovať sa pre iných kľúčové hodnoty, ktoré držali spoločnosti pokope. Dnes na to zabúdame.

Najdlhší mier v Európe zmenil naše hodnoty

Od konca druhej svetovej vojny prešlo viac než 80 rokov. Toto najdlhšie mierové obdobie v európskych dejinách zmenilo to, čo považujeme za dôležité. Viac než kolektívne záujmy si ceníme osobnú slobodu. Viac než pripravenosť pomôcť si vážime vlastný pokoj. Nie je to zlé. Je to len iné. Ale ak príde kríza, táto rovnováha sa znova preklopí. A možno sa budeme musieť učiť držať spolu odznovu.

Vojna na Ukrajine nám túto otázku vracia späť. Zrazu nie je až tak vzdialená. A my si kladieme otázky, ktoré sme dlho nepotrebovali:

• Prečo sme medzi najmenej ochotnými brániť sa?
• Ako sa dá podporiť obrana krajiny aj bez zbrane?
• A čo vlastne znamená byť pripravený?

O týchto témach sa v novej epizóde podcastu Life Hack rozprávame s Pavlom Kosnáčom, riaditeľom DEKK inštitútu, ktorý sa dlhodobo venuje téme vojny a jej dopadu na spoločnosť.

Podcast vznikol v spolupráci PDCS a magazínu Closer a je spolufinancovaný z programu The EU Citizens, Equality, Rights and Values (CERV) v rámci projektu PROTEUS. Názory v podcaste nemusia nevyhnutne odrážať stanoviská Európskej únie.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Sociálne siete nie sú len miesto na fotky a videá. Sú to obrovské dátové fabriky. Každý tvoj klik, každý komentár, každé zastavenie pri videu – to všetko je pre platformy cenný materiál.

A čím viac času tam stráviš, tým viac ti toho môžu naservírovať. A predať.
Sú to najmä mladí ľudia, ktorí na Instagrame, TikToku alebo YouTube trávia pokojne aj tri a viac hodín denne.

Prečo sa cítiš závislý?

Algoritmy sú navrhnuté tak, aby vyvolávali silné emócie. Uprednostňujú obsah, ktorý nás rozosmeje, nahnevá alebo vystraší. Práve preto sa na sociálnych sieťach často šíria extrémne názory, konšpirácie či šokujúce videá. Výsledkom je, že mnohí mladí ľudia pociťujú úzkosť, depresiu alebo sa stávajú závislými od neustáleho sledovania nového obsahu. Tragické dôsledky takejto digitálnej radikalizácie ukázal aj populárny seriál Adolescence.

Kto teda ovláda tvoj feed?

Ak si myslíš, že o tom, čo vidíš na svojom feede, rozhoduješ ty, mýliš sa. O všetkom rozhodujú “odporúčače” – komplexné algoritmy, ktorých nastavenia sú prísne stráženým tajomstvom. Ako používatelia nepoznáme ich presné zámery, vieme však, že ich cieľom je maximalizovať náš čas strávený na platforme. Často ani netušíme, prečo nám bol odporúčaný práve tento a nie iný príspevok.

Ako tieto systémy fungujú? Prečo sú tvoje dáta tak cenné? A dá sa s tým vôbec niečo robiť? V novej epizóde podcastu Life Hack hľadáme odpovede spolu s Jakubom Šimkom z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (KInIT).

V podcaste sa dozvieš:

• Čo znamená byť „surovinou na ťažbu dát“
• Ako fungujú odporúčacie algoritmy a prečo sú tak nepriehľadné
• Aký typ obsahu nás najviac drží online (nie, nie sú to len mačiatka)
• O projekte AI Audiology z dielne KInIT-u, ktorý sa snaží odporúčače otvoriť
• Prečo je sebapoznanie kľúčom k tomu, čo vidíme v našom feede

Podcast vznikol v spolupráci PDCS a Closeru, spolufinancovaný z programu The EU Citizens, Equality, Rights and Values (CERV), projekt PROTEUS.
Názory v podcaste nemusia nevyhnutne odrážať stanoviská Európskej únie.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nie je to nový pojem – už pred sto rokmi ho pomenoval sociológ Max Weber. Takýto líder vás nepresviedča dátami ani programom. Presvedčí vás tým, že mu jednoducho veríte. Má víziu. Má hlas, čo znie nahlas aj keď všetci mlčia. No pozor – charizma vie byť aj toxická.

Štúdie z roku 2024 ukazujú, že mladí sa v čase krízy vedia na charizmatických lídrov extrémne naviazať. Dokážu im dodať energiu, nádej, motiváciu. No táto dôvera môže rásť až do slepej poslušnosti. A keď líder padne, padá s ním aj ich pocit bezpečia.

Čo sa skrýva za týmto fenoménom a ako ho čítať kriticky? O tom sa v novej epizóde podcastu Life Hack rozpráva Ľubica Stanek s Dominikom Želinským zo SAV.

V podcaste sa dozviete:

• čo vlastne robí lídra „charizmatickým“
• prečo im mladí veria viac než inštitúciám
• čo sa deje, keď líder prestane plniť sľuby
• kde je hranica medzi dôverou a manipuláciou
• ako sa nenechať nachytať peknými rečami

Tento podcast prináša PDCS v spolupráci s magazínom Closer a je realizovaný a spolufinancovaný vďaka programu The EU Citizens, Equality, Rights and Values (CERV) v projekte PROTEUS. Vyjadrené názory a stanoviská sú názormi a autorov a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Podcast moderuje Ľubica Staněk a nájdete ho každú stredu v podcastových aplikáciách, na Youtube a na closer.sk.

See omnystudio.com/listener for privacy information.