Ilúzia? Nie, iba dokument Vízia 2040, ktorú na podnet súčasnej vlády pripravila Slovenská akadémia vied (SAV) v spolupráci s vyše 300 expertmi. Iva Kleinová, ktorá bola jednou z nich, v Indexe s Evou Frantovou hovorí, že šlo o naozaj nadstranícku vec.

„Pre SAV je veľmi dôležité udržať si reputáciu, že predkladá len dokumenty založené na faktoch. Spolupracovali sme skutočne s ľuďmi a so skupinami s rôznymi názormi, skúsenosťami a naprieč politickým spektrom,“ hovorí Kleinová.

Mnohé z riešení, ktoré vízia predstavuje, už na stole boli, ich pretavenie do praxe je však opakovaný problém. Príkladom je nižšie zdanenia práce a naopak vyššie dane z majetku či environmentálne dane. Podľa Kleinovej za to môže najmä jednoduchosť zvyšovania daní z aktivity.

„Je to politicky oveľa jednoduchšie. Vieme, koľko ľudia zarábajú, vieme zdaniť aj zamestnávateľa a zároveň ľudia síce vidia svoju výplatnú pásku, ale do veľkej miery si neuvedomujú, aké veľké to reálne zaťaženie vlastne je,“ dodáva Kleinová s tým, že to bude obrovský problém - takto vybrané dane sa budú znižovať z dôvodu demografie aj umelej inteligencie.

Demografiu podľa vízie môže sčasti pomôcť vyriešiť riadená migrácia. Tá však v spoločnosti skôr polarizuje a vládni politici tento fenomén svojimi vyjadreniami iba umocňujú.

V rozhovore sa dozviete:

• čo je cieľom vízie,

• aká je šanca, že sa na nej dosiahne dohoda naprieč politickým spektrom,

• ako rieši problém demografie či odchodu mladých do zahraničia,

• či táto vláda niečo robí pre ľahší príchod šikovných ľudí zo zahraničia,

• či štátny rozpočet zvládne takéto vysoké ciele.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index

–

Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Podľa Andreja Lasza z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy, ktorý bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, sa niet čo čudovať, keď na firmy tlačí obrovské daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré im jednak bráni zvyšovať mzdy a zároveň ich odrádza od investície na Slovensku.

„Naše daňovo-odvodové zaťaženie dosahuje tridsať deväť percent, priemer únie je tridsať štyri percent, v Poľsku tridsať dva, v Česku tridsať štyri. Zároveň vidíme, že poľská ekonomika sa rozvíja tempom štyri percentá ročne a naša zhasína,“ hovorí Lasz.

V prípade zahraničných koncernov takéto náklady na prácu znamenajú, že sa investor s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodne postaviť fabriku mimo Slovenska, v niektorej zo susedných krajín. Pre slovenských podnikateľov zase takéto prostredie znamená veľmi vysokú konkurenciu zo zahraničia, ktorej nevie vždy odporovať.

Navyše, dane a odvody do istej miery platia aj tí, ktorí poberajú iba minimálnu mzdu. Z platu im podľa Lasza vezme približne dvesto eur. Odvody a dane však podľa neho môžu aj za odchody kvalifikovanej pracovnej sily.

„Po zrušení horných stropov na odvody do zdravotného a sociálneho systému platia vysokopríjmoví zamestnanci masívne sumy, čo tých najschopnejších vyháňa z krajiny,“ dodáva Lasz.

V rozhovore sa dozviete:

• či je výška minimálnej mzdy adekvátna k vývoju ekonomiky,

• ako prebiehajú rokovania o jej výške,

• či sám štát dodržiava jej zvyšovanie,

• ako firmy trpia v systéme, kde riešime minimálnu mzdu v hrubom, ale už nie v čistom,

• ako nepredvídateľnosť vládneho prostredia škodí Slovensku.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index

–

Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Fico reaguje, že to bude znamenať definitívny rozklad sociálneho štátu, no konsolidujeme pritom už tri roky, zvyšujú sa dane, odvody, rušia štátne sviatky, no výsledok akoby nevidno.

Podľa Martina Šustra z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, má problém nielen vláda, ale celá krajina.

„Ak s tým nič neurobíme, ku koncu desaťročia môžeme mať dlho pokojne na sedemdesiatich percentách. Vláda samotná si pritom už dvakrát uvoľnila svoj rozpočtový cieľ a aby vôbec dokázala splniť ten súčasný, musí nájsť opatrenia za 1,3 miliardy eur. A to ešte nehovoríme o výpadku transakčnej dane,“ hovorí analytik.

Premiér pritom tvrdí, že v prípade dlhu existujú aj krajiny, ktoré sú na tom podobne alebo horšie. Podľa Šustra by sme sa však mali porovnávať so štátmi, ktoré nám môžu ísť príkladom, a nie naopak. Zároveň nejde len o výšku dlhu, ale aj o silu ekonomiky a s tým súvisiacu schopnosť štátu z dlhov sa dostať.

„Vo všetkých krajinách eurozóny s výnimkou Fínska, ktoré majú vyšší dlh ako Slovensko, dlh klesá. My, na rozdiel od nich, každý rok pridávame k dlhu ďalší sedem či osem miliárd,“ dodáva Šuster s tým, že ak by sme dnes mali dlh ako Taliansko, riziko platobnej neschopnosti by sa u nás zvýšilo na osemdesiat percent.

V rozhovore sa dozviete:

• Čo čaká vládu pri novom rozpočte,

• či by nebolo treba prekopať zákon, ktorý brzdí vládu bezbreho míňať,

• prečo sa nemôžeme porovnávať s krajinami s vyššími dlhmi,

• či sa dá vo volebnom roku čakať šetrenie,

• čo prinesie zrušenie transakčnej dane.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Úrad vlády vraj preto preberie kontrolu nad riešením. Podľa Karola Galeka, poslanca Národnej rady za stranu Sloboda a solidarita a odborníka na energetiku, ktorý bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, však v skutočnosti ide o to, aby sa Ficovi nepozeral na prsty žiadny zahraničný partner.

„Je to projekt za niekoľko miliárd eur a samotná projektová príprava zhltne niekoľko stoviek miliónov. A videli sme to už aj v prípade Mochoviec, kde sa Ficovi cez jeho poradcu pre energetiku podarilo z tejto firmy dostať niekoľko miliónov eur,“ hovorí Galek.

Zahraničný strategický partner je pritom podľa neho v tomto projekte dôležitý, keďže v JESS-e je jediným, kto má nejaké know-how a zároveň stavia elektráreň Dukovany v Česku.

„Hovoríme o technologicky identickej elektrárni, čo by znamenalo, že by sme vedeli dosiahnuť synergiu projektov a úsporu možno aj niekoľkých miliárd eur,“ dodáva Galek s tým, že sa tým dokáže predísť aj chybám, ktoré nastali v Mochovciach, kde podľa neho Enel začal stavať bez akýchkoľvek skúseností s jadrom.

Zmysel podľa neho nedávajú ani informácie, že jediným možným dodávateľom je americký Westinghouse.

„Aj Francúzi avizovali, že vedia dodať takú technológiu. V Česku zase stavajú Kórejčania v licencii s Westinghousom. Ten im asi nedovolil stavať na Slovensku, ale nikto sa ich neopýtal, či by s tým predsa len nesúhlasili. Stále hovorím, kto nechce, hľadá výhovorky, kto chce, hľadá riešenia,“ dodáva.

V rozhovore sa dozviete:

• ako to vyzerá s Ficovou snahou dostať stavanie Bohuníc pod štátnu kontrolu,

• čo je pravdy na tom, že Westinghouse je jediný, kto vie dodať technológiu,

• nakoľko Slovensko potrebuje ďalší jadrový blok,

• prečo tému veterných elektrární uniesli dezinformátori,

• čo sucho spôsobuje atómovým elektrárňam a cene elektriny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Teraz však už spoločnosť má mať v tejto veci najatých bankárov a spoločne s nimi riešiť, čo s trhmi v strednej Európe.

Podľa Filipa Kužmu, riaditeľa Inštitútu moderného spotrebiteľa, ktorý bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, to dáva zmysel hlavne vzhľadom na to, ako bezvýznamný je stredoeurópsky trh pre samotné Tesco.

„Slovensko tvorí len dve percentá tržieb skupiny Tesco, v prípade celej strednej Európy hovoríme o tržbách okolo šesť percent a upravenom očistenom prevádzkovom zisku niekde nad tromi percentami,“ vysvetľuje Kužma.

Problémom však je aj tlak na obchodníkov, ktorý spôsobuje niekoľkoročná konsolidácia a fakt, že sa mení nákupné správanie ľudí. Hlavne čo sa týka nakupovania v hypermarketoch, ktoré má Tesco vo svojom portfóliu.

„Hypermarkety v prípade tržieb oslabujú. Posledné údaje z júna ukazujú už tretí pokles za sebou pri pohľade na medziročnú zmenu v stálych cenách,“ dodáva Kužma s tým, že v segmente oblečenia, elektroniky či domácich potrieb sa tešia popularite hlavne zahraničné platformy vrátane ázijských a čínskych e-shopov.

Kto môže byť potenciálnym kupcom predajní Tesco, zatiaľ jasné nie je. Podľa Kužmu to môžu byť aj etablovaní hráči na slovenskom trhu, ale aj finančné skupiny. „Koluje informácia, že by Tesco chcelo svoje prevádzky predať v dvoch balíkoch. Slovenský a český trh dokopy a maďarský zvlášť,“ vysvetľuje.

Problémom však podľa neho môže byť nájsť reťazec, ktorý je ochotný odkúpiť všetko vzhľadom na široké portfólio Tesca.

V rozhovore sa dozviete:

• Prečo môže Tesco uvažovať nad odchodom zo strednej Európy,

• do akej miery sťažuje situáciu retailu konsolidácia,

• ako sa zmenilo nákupné správanie ľudí na Slovensku,

• kto by mohol mať záujem Tesco kúpiť,

• či je Slovensko ešte atraktívnym trhom pre retail vzhľadom na množstvo konkurencie.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Eurofondy totiž získavame v miliardách, platia ich v značnej miere najmä krajiny na západe Európy a Slovensku vo veľkej miere sanujú bežné štátne investície.

Zuzana Múčka, analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá bola hostkou video relácie Index s Evou Frantovou, tvrdí, že Slovensko podľa vzoru Maďarska môže prísť až o päť miliárd eur.

„Najviac by boli zasiahnuté infraštruktúrne projekty, ktoré smerujú do regiónov, zelené technológie a inovácie. Druhou veľkou oblasťou sú zase zdroje pre poľnohospodárstvo, ktoré sú skutočne kritické pre Slovensko,“ vysvetľuje.

Problémom však je, že nezrealizované investície brzdia ekonomiku aj do budúcna - chýbajúca infraštruktúra znamená horšie podmienky na pritiahnutie investora, ktorého strata zase znamená negatívne dosahy na pracovný trh.

„Keď sa to stalo Maďarom, ich ekonomika prakticky prestala rásť. Ak by zmrazenie eurofondov postihlo aj Slovensko, na každé tri stratené eurá by sme prišlo o ďalšie euro navyše. V prípade súkromných investícií tak hovoríme o viac ako štyroch miliardách eur, o ktoré by sme ako krajina prišli,“ dodáva Múčka.

V rozhovore sa dozviete:

• čo pre Maďarsko znamenalo zmrazenie miliárd z eurofondov,

• aké dosahy má takéto niečo na krajinu do budúcna,

• aké zmrazenie eurofondov hrozí Slovensku,

• ako sa tento efekt pretaví do ekonomiky a do pracovného trhu,

• čo by sa stalo, ak by sa Slovensku v tejto súvislosti aj zhoršil celkový rating.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aj o tom sa v Indexe zhovárala Eva Frantová s Kamilom Pšenákom, produktovým manažérom spoločnosti ESET, s ktorej podporou vznikla aj táto časť Indexu. 

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Podľa environmentálneho experta Ladislava Hegyiho, ktorý bol hosťom video relácie Index s Evou Frantovou, minister Taraba robí presný opak toho, čo sľuboval ešte donedávna - že zo Slovenska nedovolí urobiť odpadkový kôš Európy.

„Krátko po tom, ako prišiel do funkcie, podpísal súhlasné stanovisko na výstavbu spaľovne pri obci Drieňov, len tridsať kilometrov od košickej spaľovne, ktorá svoju kapacitu ešte ani dnes nemá plne využitú. A teraz dovolil ďalšiu podobnú vec v prípade Slovnaftu,“ vysvetľuje.

Proti spaľovni sa pritom búria aj mestské časti, ktorých sa projekt dotkne, ale aj magistrát mesta ako taký a aj obyčajní ľudia. Vyše 18-tisíc ich totiž podpísalo petíciu na zastavenie projektu.

Prekáža im viacero vecí vrátane dosahov na stav ovzdušia v Bratislave, vzdialenosť od zastavaných oblastí, ale aj fakt, že Slovnaft plánuje do spaľovne zvážať odpad zo spádových oblastí, čo podľa Hegyiho nedáva ekonomický ani environmentálny význam.

„Spaľovňa bude úplne mimo územia, odkiaľ by sa mali do nej zvážať odpady. Predstavte si, že smetiarske autá budú musieť prejsť desiatky kilometrov. Niektoré mestá sú totiž vzdialené 170 až 190 kilometrov a Slovnaft ich ani nemá nijako podchytené,“ dodáva Hegyi.

V rozhovore sa dozviete:

• Aký veľký nesúlad je medzi tým, čo tvrdil Tomáš Taraba a čo reálne robí,

• prečo nedáva zmysel stavať spaľovňu len niekoľko metrov od už existujúcej,

• prečo zvážanie odpadu zo spádovej oblasti nie je domyslené,

• aké dosahy môže mať spaľovňa na už aj tak znečistené ovzdušie v Bratislave,

• na čo by sme sa ako krajina mali v prípade odpadu sústrediť radšej.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Podľa Maroša Ovčarika, riaditeľa pre rozvoj investícií v spoločnosti Brokeria, ktorý bol hosťom videorelácie Index s Evou Frantovou, to nie je a priori zlý nápad. Musí však platiť, že dôchodcovské správcovské spoločnosti o presune prostriedkov klientov rozhodnú samy.

„Ony sa totiž zodpovedajú svojim sporiteľom a zároveň práve ony majú k dispozícii kvalitné tímy ľudí, ktoré vedia vyhodnotiť, či dané projekty sú vhodné na investovanie, alebo nie,“ vysvetľuje.

Vyjadrenie ministra práce Erika Tomáša o tom, že táto zmena konečne zabezpečí, že peniaze z II. piliera budú pomáhať slovenským občanom, však podľa neho nedáva zmysel.

„Občanovi je jedno, či sú peniaze v zahraničí, alebo na Slovensku, dôležité sú výnos, stabilita a kvalita projektu. Ak to minister myslel tak, že peniaze ostanú na Slovensku, pomôžu domácej ekonomike a tým aj občanom, potom je kľúčové, aby dané projekty boli konkurencieschopné a výnosnosťou aj rizikom porovnateľné so zahraničím,“ dodáva.

Dôležité však podľa neho je nespoliehať sa len na štátom vyplácaný dôchodok, ale čo najskôr si začať sporiť samostatne mimo akýchkoľvek pilierov. Výška dôchodkov sa totiž bude aj naďalej znižovať a ak dnes po nástupe do dôchodku klesne príjem človeka v priemere o polovicu, v budúcnosti to podľa Ovčarika bude len horšie.

„Ak sa napríklad pozrieme na dvadsaťpäťročných ľudí, ich príprava do dôchodku by mala byť zo štyridsiatich percent tvorená prvým pilierom, z tridsiatich percent druhým a tretím a zvyšok vlastným investovaním mimo,“ približuje expert s tým, že prvý pilier bude fungovať aj o tridsať či štyridsať rokov, spoliehať sa však na to, že v ňom bude dosť prostriedkov na pohodlnú penziu pre každého, je nemysliteľné.

V rozhovore sa dozviete:

• aké riziká či výhody so sebou prináša investovanie peňazí z II. piliera do fondov rozvoja nájomného bývania,

• o akú investíciu ide v porovnaní s alternatívami,

• aké ďalšie zmeny v II. pilieri pripravuje rezort práce a či sa treba mať na pozore,

• ako sa rozumne pripraviť na dôchodok a koľko si odkladať mimo štátnych pilierov,

• prečo sa nebáť finančných trhov a o koľko sú bohatšie národy, ktoré na nich dlhodobo investujú.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Podľa Viliama Ostatníka, výkonného riaditeľa think-tanku Adapt Institute, ktorý bol hosťom video relácie Index s Evou Frantovou, sa už mnohé dôležité nákupy dejú. „Pozitívne vnímam ohlásené dokúpenie desiateho dotankovacieho lietadla, aj strategických lietadiel od Airbusu a takisto viacúčelového prieskumného lietadla GlobalEye od firmy Saab. Všetky tieto plány sú pozitívnou správou nielen pre NATO, aj priamo pre európsky priemysel, keďže ide o európske firmy,“ vysvetľuje.

K lepšiemu sa podľa neho mení aj spôsob, ako sa Európa snaží urýchliť budovanie svojej vlastnej obranyschopnosti. Ešte donedávna ju totiž do značej miery brzdilo viacero vecí, od chýbajúcich peňazí, cez výrobnú kapacitu, regulácie, až po politickú vôľu.

„Niektoré časti sa však nedajú nafúknuť z piatka na pondelok, ako napríklad výcvik a nábor do ozbrojených síl, ale aj získanie kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá by vedela naplniť požiadavky obranného priemyslu. Zvýšiť tieto stavy môže trvať aj roky,“ dodáva.

Osobitnou kapitolou sú však aj zmeny, ktoré do obranného priemyslu, respektíve do spôsobu vedenia vojny, prináša umelá inteligencia a autonómnosť. Podľa Ostatníka ide o revolúciu vo vojenstve podobnú vlakom, telegrafovému spojeniu či vyvinutiu navádzaných striel.

„Umelá inteligencia dokáže absolútne urýchliť rozhodovacie schopnosti veliteľa a v prípade, že je spojená s kinetickou zbraňou, zvýšiť aj ničivú silu útoku. Z toho však následne vyplývajú aj otázky o tom, ako a na čo ju používať a prípadne, ako sa proti niečomu takému brániť,“ dodáva analytik s tým, že dnes má ešte stále posledné slovo pri rozhodovaní o cieľoch útoku človek. V budúcnosti však určite vyvstane otázka, do akej miery by v procese mala byť zapojená AI.

A dohodnúť sa na pravidlách bude chcieť, okrem iného, aj dostatok politickej vôle.

V rozhovore sa dozviete:

• čo priniesol summit NATO v Ankare obrannému priemyslu,

• kam sa posúva obranný priemysel Európy,

• do akej miery ho ovplyvňuje využívanie AI, dronov a autonómnosť,

• na koľko myslíme už dnes na obranu proti týmto novým druhom vedenia boja a kde sú hranice ich využívania,

• prečo je rozvoj obrany štát rovnako dôležitý ako fungujúce zdravotníctvo či školstvo.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hoci dovolenkový biznis funguje tak ako v minulosti, o cenách sa to povedať nedá. „Ceny dovoleniek išli hore o 20 až 30 percent. Zdraženie závisí od destinácie,“ prezrádza Homer. Ceny najviac poskočili v Chorvátsku. Ceny v chorvátskom gastre stúpli o takmer osem percent, alkohol a tabak takmer o päť. 

Zdraželi však aj Grécko, Španielsko a Taliansko. Naopak v Turecku a Egypte si dovolenkári priplatia „len“ o desať - pätnásť percent.

Cestujúci sa už nemusia báť rušenia charterových letov, čo sa dialo na jar. Stáva sa však, že si pri leteckých dovolenkách kúpených v zime musia doplatiť palivové príplatky. Nie je to však bežné. „Záleží to na cestovnej kancelárii, či tento dodatočný náklad prenesie na klientov, alebo nie. Súvisí to aj s konkurenčným bojom medzi cestovkami a stal sa z toho marketingový nástroj,“ dodáva expert z dovolenka.sme.sk. 

Hitom tohtoročnej sezóny je taliansky ostrov Ischia, ale tradične aj Turecko, kde už predaj dovoleniek dosiahol minuloročné objemy. „Niekoľko rokov je hitom aj Albánsko. Smeruje tam niekoľko letov nízkonákladových spoločností a cena za all inclusive hotel môže byť okolo tisíc eur na týždeň.“ Rozhovor moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa dozviete:

• ako vyzerá dovolenková sezóna 2026,

• či je bezpečné cestovať do Turecka alebo do Egypta,

• ako zdraželi európske destinácie,

• kde môžu dovolenkári ušetriť,

• ako sa dovolenkuje na severe Európy.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Bola to mimoriadne napätá situácia, akú sme tu ešte nevideli, ale myslím si, že štát si za to môže do značnej miery aj sám,“ hovorí Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI).

Dôvodom je podľa neho veľmi zlý spôsob prípravy celého návrhu akceleračných zón, ktorému chýbala riadna komunikácia s verejnosťou a dotknutými obcami. „Ministerstvo tu zlyhalo a podcenilo situáciu, ktorá je nabitá emóciami. Od začiatku mali komunikovať, čo budú robiť, a podrobiť návrh riadnemu pripomienkovaniu ešte skôr, ako zorganizovali verejnú diskusiu.“

Mimoriadny odpor časti verejnosti proti veternej energii je spôsobený aj tým, že samotná vláda na čele s premiérom majú rozporné vyjadrenia. Na jednej strane vláda napĺňa plán obnovy, kde sa zaviazala budovať veterné parky ako čistý a bezpečný obnoviteľný zdroj energie, a na druhej strane premiér Fico vyhlásil, že veterné elektrárne nepotrebujeme. „Zrejme je tu záujem, aby sme boli odkázaní len na ruský plyn a jadro.“

Slovenská vláda sa snaží naštartovať ekonomický rast a hľadá spôsoby, ako zabezpečiť firmám lacnejšiu elektrinu. Podľa Karabu by aj tu mohli pomôcť práve veterné elektrárne, pretože predstavujú jeden z najlacnejších zdrojov. „Veterný park sa dá postaviť za pár mesiacov. Elektrina z vetra stojí 50 - 60 eur za MW/h, pričom súčasná cena elektriny na trhu je viac ako 100 eur za MW/h.“

Odpor časti verejnosti proti veterným elektrárňam sa spája s obavami z ich vplyvu na ľudské zdravie a životné prostredie. Ľudia sa najčastejšie boja hluku a škodlivých vibrácií turbín. Karaba priznáva, že v ich blízkosti človek skutočne môže počuť svišťanie. 

Zdôrazňuje však, že na Slovensku platí veľmi prísna legislatíva, podľa ktorej je minimálna odstupová vzdialenosť turbín od obydlí jeden kilometer. „V takejto vzdialenosti už nemáte šancu počuť ani cítiť vôbec nič.“ Vďaka moderným technológiám sú tiež dnešné turbíny väčšie a ekologickejšie ako pred dvadsiatimi rokmi, keď sa začali stavať v susednom Rakúsku. Rozhovor moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa dozviete:

• ako by mala vyzerať debata o akceleračných zónach,

• prečo je elektrina z vetra vhodným doplnkom k jadru,

• ako k veterným elektrárňam pristupujú v iných krajinách,

• aký je vplyv veterných turbín na ľudské zdravie a životné prostredie.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Expertka dodáva, že firmy optimalizujú náklady a veľmi zvažujú, či otvoria nejakú novú pozíciu. Uchádzači sú zároveň mimoriadne aktívni. Na jeden inzerát v priemere reaguje 36 záujemcov, čo je obrovská konkurencia. Vlani to bolo 29 a rok predtým len 21. 

Najväčší dopyt je po pozíciách v obchode a administratíve, kde je najviac záujemcov o prácu.  A naopak, najľahšie si prácu nájdu profesie, ktoré sú nedostatkové, napríklad lekár, zubár, oftalmológ, riaditeľ školy a technické pozície, ako sú rôzni konštruktéri, IT špecialisti, ale aj účtovníci. 

V digitálnej dobe sa menia požiadavky zamestnávateľov na pracovníkov. Firmy požadujú mäkké zručnosti ako je kreativita, flexibilita, či schopnosť učiť sa nové veci. Veľmi prudko tiež rastie počet spoločností, ktoré očakávajú od zamestnancov zručnosti pri práci s AI. „Zatiaľ ich nie je veľa, ale trend ich rastu je veľmi výrazný,“ hovorí Melcerová.

Umelá inteligencia zásadne mení trh práce v mnohých smeroch. Podľa prieskumu spoločnosti Alma Career zhruba polovica firiem rieši svoj problém s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov zapojením AI. 

Aj personálne oddelenia firiem čoraz viac využívajú AI na prvotné sito uchádzačov o prácu. Často sa tak stáva, že záujemca o pracovné miesto dostane zamietavú odpoveď ešte skôr, ako si jeho životopis prečíta nejaký živý človek. „Riziko je veľké, najmä ak človek neuvádza v životopise kľúčové slová z inzerátu a ak CV obsahuje grafické prvky, ktoré AI nedokáže prečítať,“ vysvetľuje expertka Alma Career. Moderuje Eva Mihočková.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Viac ako polovica slovenského zahraničného obchodu sa uskutočňuje v inej mene. Až 740 miliónov eur prúdi do Českej republiky v českých korunách. Veľký podiel má aj obchod s Čínou, kde firmy realizujú transakcie v amerických dolároch. 

Česká koruna sa za posledné roky pohybovala v rozsahu zhruba 24 až 26 korún za euro, čo je rozpätie takmer osem percent. Pre firmu, ktorá má ročný obrat s českými partnermi 500-tisíc eur, to v praxi znamená kurzové riziko 40-tisíc eur. 

Podľa Biňovského sa nedá spoliehať na jednoduchú predstavu, že aj keď kurz môže kolísať, z dlhodobého hľadiska sa to vyrovná. Prax túto teóriu nepotvrdzuje. 

„Problém kurzového rizika je v tom, že na prvý pohľad ho nie je vidieť,“ hovorí člen predstavenstva Akcenty. Firma má pred sebou faktúru, kde je napísané, že zaplatila niečo v cudzej mene, ale finálny výsledok uvidí až na konci roka, keď spraví záverečné zúčtovanie a vyskočia kurzové rozdiely. „Väčšina firiem kurzové riziko nerieši, čo je chyba. Častokrát sa spamätajú až vtedy, keď na konci roka zistia, že kurzový rozdiel im zhltol celú maržu,“ vysvetľuje expert.

Firmy to môžu riešiť rôzne. Prvým nástrojom je mať účty v zahraničných menách, v ktorých firma obchoduje. Môže tiež s bankou vyjednávať o kurze, s ktorým sa transakcia zrealizuje. A napokon existujú nástroje ako forwardy, ktorými si spoločnosť dopredu dohodne kurz, ktorý sa v budúcnosti pri platbe použije. „Ak by sme dnes urobili forward česká koruna - euro na tri mesiace, tak príplatok by bol cca sedem halierov na euro,“ približuje Biňovský.

Rozhovor vznikol v spolupráci so spoločnosťou Akcenta. Moderuje Eva Mihočková. 

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Podstatnou zmenou je úprava parametra LTV (Loan-to-Value), teda pomerom medzi výškou úveru a hodnotou založenej nehnuteľnosti, teda akú veľkú časť ceny bytu alebo domu môže banka klientovi požičať. V prípade mladých ľudí do 35 rokov to bude až 90 percent a v prípade investorov, ktorí si kupujú tretiu a ďalšiu nehnuteľnosť táto hodnota klesne len na 70 percent.

Zmena podmienok mladým ľuďom čiastočne pomôže, ale oveľa väčším problémom pre nich zostávajú vysoké ceny nehnuteľnosti. „Preto táto zmena pomôže len niektorým, nie všetkým. Dostupnosť bývania sa trochu zlepší, ale úplne sa nevyrieši,“ hovorí Búlik. 

Problémom sú najmä nízke úspory mladých ľudí a vysoké ceny nehnuteľností. Preto by skôr pomohlo, keby sa podarilo rozbehnúť bytovú výstavbu a zvýšiť ponuku bytov na Slovensku. 

„Dnes nám chýba 200-tisíc a viac bytových jednotiek. Na to by bolo nevyhnutné najmä urýchliť čas výstavby bytov, ktorý môže trvať až desať rokov. Problémom sú aj neobývané nehnuteľnosti, ktoré zostávajú prázdne. V Bratislave je ich desať percent a v Košiciach až pätnásť percent.“

Expert upozorňuje, že dobrým riešením môže byť pre záujemcov o bývanie predschválenie hypotéky ešte skôr, ako si vyberú konkrétnu nehnuteľnosť. Žiadateľ požiada banku o hypotéku, absolvuje celú procedúru, banka mu schváli maximálnu výšku úveru a stanoví konkrétnu úrokovú sadzbu. Tieto podmienky mu potom garantuje najbližších dvanásť mesiacov a človek má čas si hľadať nové bývanie podľa schváleného maximálneho limitu. „Veľmi sa to oplatí v čase očakávaného rastu úrokov.“

Zmeny NBS o niečo skomplikujú poskytovanie hypoték pre investorov, ktorí si požičiavajú na tretiu a ďalšiu nehnuteľnosť. Podľa údajov NBS až 16 percent nových hypoték získali v minulom roku investori. Pri novostavbách je ten podiel ešte oveľa vyšší, môže to byť aj viac ako polovica bytov. 

Marián Búlik komentuje, že zníženie parametru LTV na 70 percent čiastočne môže obmedziť investičný apetít po bytoch, ale zásadný vplyv to mať nebude. Pri takýchto klientoch je totiž možné založiť ich zvyšné nehnuteľnosti, ktoré už vlastnia a tým pádom tento limit na novú hypotéku úplne obídu.

Čoraz viac investorov však upriamuje pozornosť do zahraničia. Deje sa to aj kvôli geopolitickej situácii. Ak niekto vlastní viacero nehnuteľností, často chce rozložiť riziko a nemať ich všetky na Slovensku. Preto sa obzerajú po iných krajinách, ako je Chorvátsko, Španielsko alebo Česko. „Hlavné mesto Praha je extrémne drahé, ale dá sa tam extrémne zarobiť. Ľudia, ktorí si tam kúpili byty, zarábajú desiatky percent ročne len na náraste ich ceny. Kapitálový výnos je tam mimoriadny.“

Na Slovensku narástli ceny nehnuteľností za posledný rok o 14,5 percenta. V Prahe to bolo ešte viac. 

Dnes je priemerná hypotekárna sadzba na Slovensku 3,5 percenta a podľa experta sa najviac oplatí trojročná fixácia. „Tento rok budú hypotekárne sadzby ešte rásť. Pokles príde neskôr.“ Rozhovor moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa dozviete:

• ako sa menia podmienky hypoték,

• čo by pomohlo zvýšiť dostupnosť bývania,

• ako sa zmenia podmienky pre investorov,

• kde a ako dnes kúpiť investičný byt,

• aká je situácia na hypotekárnom trhu a kam smeruje.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

V rozhovore upozorňuje, že vládny materiál má názov „stabilizačné opatrenia“ a nie prorastové, čo má svoju výpovednú hodnotu. Mnohé zo schválených opatrení sú podľa Ďuranu dobrým nápadom, ale čakať od nich nejakú zásadnú zmenu nemôžeme. „Nie som prekvapený ani sklamaný,“ komentuje prijatý balík.

Vláda by podľa ekonóma mala v prvom rade vytvárať prostredie, v ktorom zamestnávatelia budú súťažiť o zamestnancov a tým porastú mzdy. Tak sa zvyšuje blahobyt v krajine. „Na Slovensku však vidíme hlavne vytváranie miest s nízkou pridanou hodnotou a slabo platenými ľuďmi, investori odchádzajú a noví neprichádzajú. To je nenaplnenie základnej úlohy vlády. Vláda sa snaží zabezpečiť svoju vlastnú pozíciu a ekonomický rast ide bokom.“

Slovensko v hospodárskom raste zaostáva a premiér Robert Fico opakuje, že za to môžu problémy nemeckej ekonomiky. Riešením je podľa neho naliať do ekonomiky desať, možno až pätnásť miliárd eur, aby sa dostavil efekt. Podľa Ďuranu je to nepochopenie úlohy vlády. 

„Vláda nemá vytvárať rast. Vláda má umožňovať, aby vznikol. Tento rok si požičiame šesť miliárd eur, ktoré v podstate nalejeme do ekonomiky, pretože ich rozdáme v podobe dávok, vládnych nákupov a podobne. A ekonomický rast aj tak klesá. Takže peniaze sa do ekonomiky lejú, ale smerujú tam, kde nemajú. Výsledkom je vysoká inflácia, deficit a rastúci dlh.“

Vláda sľubuje, že na jeseň predstaví ďalšie opatrenia, ktoré by už mali obsahovať zásadnejšie zmeny vrátane daní a odvodov. „Ak by prišli len so zrušením transakčnej dane, tak budem rád. Ale obávam sa, že ani to tam nebude,“ hovorí ekonóm.

V aktuálne predstavenom balíku sú aj pozitívne zmeny. „Obsahuje opatrenia, ku ktorým by asi vláda za normálnych okolností nepristúpila, napríklad deregulácia opatrení BOZP, zníženie nákladov na energie alebo zavedenie možnosti podnikať od 16 rokov. To treba privítať.“ 

Zásadnejšie zníženie daňovo-odvodového zaťaženia však Ďurana neočakáva. Vláda si to skrátka nemôže dovoliť bez toho, aby znížila svoje výdavky a sociálne transfery, čomu sa bráni. „My máme podiel sociálnych transferov porovnateľný s Gréckom pred jeho pádom. Ak toto nezmeníme, tak zásadné zníženie daní nemôže prísť.“ Rozhovor moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa dozviete:

• v akom stave je slovenská ekonomika,

• čo treba na naštartovanie jej rastu,

• aká je úloha vlády pri stimulácii ekonomiky,

• či budú mať podniky lacnejšie energie,

• prečo vláda výraznejšie nezníži dane.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Postupne sa však akceptácia elektromobilov na Slovensku začína meniť. Výrazným impulzom bol nárast cien energií po roku 2022. To robí elektromobilitu atraktívnejšou aj pre slovenských zákazníkov. „Vidíme to najmä na firemných flotilách. Záujem o elektromobily kulminuje práve v týchto mesiacoch a riešenia pre firemných zákazníkov tvoria najväčšiu časť toho, čím sa aktuálne zaoberáme,“ hovorí J. Krajcár. 

Firmy prechádzajú na elektromobily z racionálnych dôvodov. Chcú si zabezpečiť optimálne prevádzkové náklady po tom, ako narástli ceny pohonných hmôt. Je to významný faktor najmä pre firmy podnikajúce v doprave. „V poslednom kvartáli narástol záujem firiem o elektromobilitu v trojciferných číslach,“ dodáva člen predstavenstva ZSE.

Tomu zodpovedá aj budovanie nabíjacej siete. V lete by mal byť dokončený ucelený koridor z Bratislavy do Košíc, čo umožní nabiť elektromobil najmenej každých 30 kilometrov. Zároveň nové technológie umožňujú skracovať dobu nabíjania.

„Vo verejnej nabíjacej sieti dnes vieme poskytnúť výkon 400 kW, ale vo svete sú technológie, ktoré dávajú výkon až 1500 kW,“ hovorí J. Krajcár. To reálne vyrovnáva čas nabíjania elektromobilu s časom tankovania klasického auta. Takáto technológia príde aj na Slovensko. „V pilotnej prevádzke to budeme testovať čoskoro. Finálne nasadenie však bude závisieť od komerčných podmienok na trhu,“ dodáva člen predstavenstva ZSE.

V rozhovore sa ešte dozviete:

• prečo je na Slovensku málo elektromobilov,

• aký význam má elektromobilita pre firmy,

• ako sa vyvíja sieť nabíjacích staníc,

• ako vyzerá elektromobil ako energetický prvok.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vláda už dlhšie avizuje zoznam prorastových opatrení, ktoré by mali pomôcť naštartovať slovenskú ekonomiku. Stále ich však oficiálne nezverejnila. Známe je len to, že ich má byť 54 a vláda ich má predstaviť na budúci týždeň aj v paragrafovom znení. 

Prvých osem opatrení rieši pomoc firmám s cenami energií, ďalších päť upravuje trh práce, desať zasiahne do oblasti daňovo-odvodovej politiky a tridsaťjeden chce zlepšiť podnikateľské prostredie. Podľa prezidentky KOZ SR Moniky Uhlerovej sú to zatiaľ len kozmetické úpravy bez výraznejšieho potenciálu naštartovať ekonomiku. 

Okrem toho dodáva, že balík prorastových opatrení zaváňa Sulíkovským kilečkom. „Sú tam rôzne návrhy na dereguláciu BOZP, kde naozaj  neviem, o čom sa bavíme.“ Podobne je to aj pri pôvodnom návrhu skrátiť obedovú prestávku na 15 minút. „Tento návrh už v tom novšom balíku nie je, ale mám z toho pocit, akoby od začiatku mal len vytvárať dymovú clonu, aby sme sa bavili o tomto nezmysle a nevšímali si iné, podstatné veci,“ hovorí šéfka odborárov.

Vláda v prvom balíku prorastových opatrení zrejme nepredstaví žiadne očakávané zníženie daní a odvodov. „Je tam len zavedenie tzv. príjmového testu v súvislosti s platením poistného SZČO. Povinnosť im vznikne, ak ich príjem presiahne 10,5 násobok životného minima.“

Pre odborárov je zásadné nastavenie životného minima, čo má vláda aj v programovom vyhlásení vlády. „Podľa nás by malo byť previazané s ukazovateľmi práce, ako je napríklad minimálna mzda a zmeniť tiež treba valorizačný mechanizmus,“ približuje Uhlerová. 

Koncom júna si odborári budú voliť nové vedenie a Monika Uhlerová má vyzývateľa v podobe europoslanca za stranu Hlas Branislava Ondruša. Kvôli možnosti uchádzať sa o post prezidenta KOZ už vystúpil z Hlasu, ale chce si nechať mandát europoslanca. 

Podľa Uhlerovej je v poriadku, že má vyzývateľa. „Som zástanca súťaže ideí. Lenže Branislav Ondruš je politik, a to mi príde neštandardné,“ komentuje jeho kandidatúru. Ondruš vstúpil do odborov len nedávno a naďalej chce zostať aj aktívnym politikom v Európskom parlamente.  

Uhlerová dodáva, že odbory majú byť nezávislé od akejkoľvek moci, vlády, či politickej strany. Majú zastupovať len záujmy pracujúcich a majú byť aj zdravou ľavicovou kritikou vlády. „Nie som fanúšičkou politiky kabinetného vybavovačstva. Odborári nemajú čo chodiť šúchať kľučky na ministerstvá a niečo vybavovať,“ dodáva šéfka KOZ. Rozhovor moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa dozviete:

• prečo vláda mešká s prorastovými opatreniami,

• aké zmeny môžu priniesť,

• prečo sa balík podobá na Sulíkove kilečko,

• čo znamenajú pribúdajúce hromadné prepúšťania,

• ako Uhlerová reaguje na vyzývateľa Ondruša.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Sociálna poisťovňa posiela svojim poistencom dôchodkovú prognózu. Dostane ju 3,5 milióna ľudí a získajú tak predstavu, ako sa im asi bude finančne dariť na dôchodku. Miroslav Kotov, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností však upozorňuje, že ľudia vo veku menej ako päťdesiat rokov ju nemusia brať vážne. 

Čím je človek mladší, tým menej spoľahlivá je jeho dôchodková prognóza. Pretože pri každej predikcii platí, že čím dlhšie obdobie beriete do úvahy, tým väčšia je miera chybovosti. 

„Na prognózy, ktoré sú na viac ako 30 rokov, by som sa pozeral len ako na nejaké cvičenie, ako by to mohlo vyzerať, keby bolo splnených tisíc predpokladov,“ hovorí M. Kotov. Naozaj vážne prognózu môžu brať len ľudia, ktorým už do dôchodku zostáva len pár rokov. 

V dokumente od Sociálnej poisťovne sa človek dozvie viacero údajov. Najviac asi zaujme predpokladaná výška budúceho dôchodku. Jej interpretácia však môže byť zavádzajúca. „Tá suma, ktorú v tej prognóze vidíte, je dôchodok, ktorý by ste dostali, keby od dnes zamrzli ceny, ale zároveň by sa naďalej zvyšovala životná úroveň,“ vysvetľuje šéf Asociácie DSS. 

Dôležitejší údaj ako očakávaná suma dôchodku je predpokladaná miera náhrady príjmu. Má lepšiu výpovednú hodnotu o tom, ako sa človeku bude finančne dariť. „Dosiahnuť 50 - 60 percentnú mieru náhrady príjmu je pomerne komfortná hranica.“

Celá prognóza však má jednu zásadnú chybu - nie je v nej započítaná demografická kríza a pokles aktívne pracujúcich občanov. To opäť výrazne podkopáva jej dôveryhodnosť. 

Sporitelia si však minimálne môžu skontrolovať roky, ktoré im Sociálna poisťovňa započítava do výpočtu dôchodku. Ak si všimnú, že im chýba obdobie štúdia pred rokom 2004, alebo niektoré odpracované roky, určite by sa mali obrátiť na Sociálnu poisťovňu a požiadať ju o doplnenie údajov. Výrazne si tým môžu zvýšiť svoj budúci dôchodok. 

Čo môžu urobiť ľudia, ktorí by chceli mať vyšší dôchodok? Podľa M. Kotova je najistejší spôsob viac šetriť a správne svoje úspory investovať. Väčšina sporiteľov v druhom pilieri už pochopila stratégiu a dnes sú prevažne v indexových alebo akciových fondoch. Len malá časť je v garantovaných fondoch. „Teší nás, že sporitelia neprepadajú panike ani pri náhlom poklese akciových trhov, ako sme videli minulý rok,“ dodáva Miroslav Kotov. Rozhovor moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa dozviete:

• ako správne čítať dôchodkovú prognózu,

• aké sú jej chyby a medzery,

• či je možné očakávať dôchodok tritisíc eur,

• ako Sociálna poisťovňa vypočítala túto prognózu,

• čo robiť, ak chce človek vyšší dôchodok.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

V poslednom období čoraz viac slovenských firiem expanduje do Rakúska. Niektoré tam rozvíjajú iba svoje aktivity, ale mnohé tam presúvajú aj sídlo. „Je to logické, pretože Rakúsko je vstupnou bránou do nemeckojazyčného DACH regiónu. To predstavuje stomiliónový trh a ak tam uspejete, máte najlepšiu šancu sa internacionalizovať,“ vysvetľuje Zuzana Nötstaller, advokátka a partnerka FAIRSQUARE Rakúsko.

Hlavnou motiváciou firiem je stabilné podnikateľské prostredie a predvídateľný legislatívny rámec, čo na Slovensku čoraz viac chýba. Majú aj väčšiu ochranu a podporu zo strany štátu, ktorý zároveň viac podporuje inovácie. V neposlednom rade ich láka väčšia kúpna sila. 

Pre mnoho firiem je dôvodom na odchod zo Slovenska aj transakčná daň. „Mám klienta, ktorý len minulý rok zaplatil 600-tisíc eur na transakčnej dani,“ hovorí Zuzana Nötstaller.

Pre firmy je veľmi dôležité daňové zaťaženie. V Rakúsku je daň z príjmu vyššia ako na Slovensku a platí sa ešte aj 27,5-percentná daň z kapitálových výnosov pri výplate podielov na zisku. „Daň z príjmov právnických osôb je plošne 23 percent. Daň z dividend síce je 27,5 percenta, ale je tam možná optimalizácia, ak je spoločník zo Slovenska. Okrem toho, ak spoločníkom nie je fyzická osoba, ale právnická osoba, tak sa táto daň neplatí vôbec,“ vysvetľuje advokátka.

Mnoho firiem si naďalej necháva sídlo na Slovensku a v Rakúsku rozvíja len svoje aktivity. Typicky tam vysielajú svojich pracovníkov, napríklad na stavby a podobne. Ale treba byť opatrný, pretože stačí, aby si v Rakúsku otvorili sklad alebo kanceláriu a už sa to považuje za usídlenie a treba aplikovať iný režim. 

Podľa advokátky rakúske pracovné právo môže vyzerať komplikovanejšie, ale nie je také rigidné, ako sa môže zdať. Neexistuje tam jedna minimálna mzda, v platnosti je asi 800 rôznych kolektívnych zmlúv, ktoré firmy musia rešpektovať, ale zamestnanca môžu prepustiť aj bez uvedenia dôvodu. Komu sa teda oplatí podnikať v Rakúsku a čo všetko to zahŕňa? Rozhovor moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa dozviete:

• kedy musíte v Rakúsku založiť Gmbh,

• ktorý daňový režim je výhodnejší,

• ktoré živnosti sú v Rakúsku viazané,

• ako fungujú rakúske kolektívne zmluvy,

• ako sa pripraviť na stretnutie s rakúskymi partnermi.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovenské verejné financie sú v zlom stave. Dlhodobo je to neudržateľné. Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v rozhovore vysvetľuje, že Slovensko malo vážny problém financovať svoj dlh už pri jeho hodnote 48 percent HDP. Dnes je na úrovni 61 percent a ak príde naozaj veľká kríza, štát nedokáže viac financovať verejný dlh.

„Kameňom úrazu je rok 2019, keď sa ministrom financií stal Ladislav Kamenický a vláda zafixovala vek odchodu do dôchodku, čo bola najväčšia facka dlhodobej udržateľnosti verejných financií. To bol koniec dobrých časov. Potom sa prijali 13. dôchodky, prišiel predvolebný rok a prehupli sme sa do pásma vysokého rizika. To všetko sa stalo ešte pred pandémiou v roku 2020, ktorá to dovŕšila,“ vysvetľuje Tóth.

Od roku 2022 je Slovensko trvalo v pásme vysokého rizika a nič sa na tom nemení. Aj Matovičova vláda prijímala opatrenia ako napr. rodinný balíček, ktoré zhoršili verejný dlh, ale najväčšie zhoršenie o 3,6 percenta HDP prišlo práve v roku 2019 za vlády Smeru.

Slovensko však nemá najvyšší verejný dlh v eurozóne. Krajiny ako Francúzsko, Taliansko, Belgicko či Španielsko majú verejný dlh viac ako sto percent. Podľa Jána Tótha sa však malá krajina ako Slovensko nemôže s nimi porovnávať. „Sú to krajiny, ktoré majú oveľa vyšší rating, výkonnejšiu ekonomiku a investori im skrátka veria viac ako Slovensku.“

Nastavenie dôchodkov tvorí 36 percent problémov dlhodobej udržateľnosti verejných financií. „Mali by sme sa zamyslieť nad tým, ako urobiť dôchodkový systém adresný. Mali by sme mať len dvanásť plnohodnotných dôchodkových dávok,“ hovorí šéf RRZ.

Zároveň pripomína, že na Slovensku máme aj rôzne plošné sociálne dávky za štyri miliardy eur. „Sociálny systém je nemoderný a plošný. Máme veľa sociálnych dávok, ale málo pomáhame tým, ktorí to naozaj potrebujú.“ Aké zmeny potrebujú slovenské verejné financie? Vysvetľuje predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v rozhovore, ktorý moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa dozviete:

• kedy malo Slovensko najhoršie verejné financie,

• kto je naozaj zodpovedný za súčasný stav,

• ako dlho môže Slovensko vydržať takto fungovať,

• aké reformy treba prijať, aby sa dlh stabilizoval,

• prečo je problémom sociálny systém a dôchodky.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Umelá inteligencia predstavuje zásadnú technologickú zmenu, ktorá sa presadzuje rýchlejšie ako v deväťdesiatych rokoch internet. „Je to zlom v životoch firiem i ľudí. Otázka už nestojí tak, či firmy budú využívať AI, ale ako rýchlo si ju osvoja a adaptujú svoje fungovanie. Žiadna firma sa tomu nevyhne,“ hovorí Martin Ferenec. 

Umelá inteligencia preberá v korporáciách čoraz viac oblastí - plánovanie, nákup, predaj, logistiku, služby zákazníkom i výberové konania. 

Trend dnes smeruje k využívaniu AI agentov, ktorí sa špecializujú na rôzne oblasti. Ak sú dobre nastavení, dokážu samostatne vykonať celý proces - od naplánovania cez objednávku, platbu až po expedíciu a komunikáciu so zákazníkmi. 

AI agent dokáže byť veľmi prospešný a ušetriť firmám veľkú časť nákladov. Ak však nemá dobre nastavené pravidlá a supervíziu, môže narobiť aj škody, napríklad vybieliť firemné účty. „Agenta treba trénovať, kontrolovať a učiť ho na správnych dátach robiť správne veci,“ zdôrazňuje šéf SAP Slovensko. 

Umelá inteligencia mení aj situáciu na trhu práce. Až 57 percent firiem dokáže vďaka AI znížiť počet zamestnancov. Zároveň však vďaka nej vznikajú nové pozície a vo výsledku sa trh práce skôr transformuje. Rozhovor s Martinom Ferencom moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa dozviete:

• čo všetko dokáže AI robiť vo firme,

• aké náklady dokáže firma ušetriť,

• ktoré profesie sú najviac ohrozené,

• aké bezpečnostné riziká prináša AI,

• aké sú trendy jej využívania v budúcnosti.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Daňová expertka Ľubomíra Murgašová zo spoločnosti Grant Thornton v rozhovore upozorňuje, že ak podnikateľ spraví chybu pri vedení knihy jázd, stratí nárok na celý odpočet DPH. Treba myslieť na to, že táto evidencia už musí byť elektronická a nie papierová. „Najviac sa to podobá GPS. Treba tam napísať VIN číslo vozidla, meno šoféra, stav kilometrov na začiatku a konci každej jazdy i mesiaca a účel cesty,“ vysvetľuje expertka.  

Elektronickú knihu jázd treba viesť presne, pretože daňová kontrola ju môže porovnávať so záznamami napríklad z diaľničných kamier. Taktiež si môže overiť účel stretnutia u druhej strany a všetko musí sedieť.

Podľa Murgašovej budú daňové kontroly naozaj detailné, pretože štát môže vďaka týmto zmenám získať významné zdroje do štátneho rozpočtu. Správca dane vie, ktorí podnikatelia si uplatňujú stopercentný odpočet DPH, pretože mu to musia nahlásiť. Zároveň je ich menej ako tých, ktorí sa rozhodnú len pre polovičný odpočet.

Podľa expertky však takto nastavené obmedzenie plného odpočtu DPH porušuje zásadu daňovej neutrality. Ak totiž podnikateľ využíva služobné auto na 90 percent na podnikanie a iba desať percent na súkromné jazdy, stále si môže odpočítať len 50% DPH. 

Zákon v tejto súvislosti tiež rozlišuje medzi konateľom a zamestnancom. Zatiaľ čo konateľ si môže vykázať jazdu z domu do práce ako služobnú, pri zamestnancovi to neplatí. Ak má čisto služobné auto slúžiť zamestnancovi, v noci musí byť zaparkované pri pracovisku.

Systém je pomerne komplikovaný a väčšina podnikateľov sa rozhodla pre režim len polovičného odpočtu DPH. „Ak sa niekto nechce stresovať s tým, že nemôže na služobnom aute ani dieťa zaviesť do školy, tak si vyberie režim polovičnej DPH a pri účtovaní pohonných látok pre účely dane z príjmu zasa systém 80:20. Je to pohodlnejšie.“

V zákone je zároveň priestor, ktorý sa dá označiť ako diera v prospech majiteľov veľkých vozidiel, na ktorých sa vozia aj súkromne. Obmedzenie odpočtu DPH sa totiž vzťahuje len na kategórie M1, L1e a L3e — teda osobné autá a niektoré motocykle. Na nákladné vozidlá v kategórii N1 si však podnikateľ stále môže odpočítať plnú výšku DPH tak ako doteraz. 

Do tejto kategórie však patria aj modely, ktoré mnoho ľudí využíva na bežné súkromné jazdy. Sú to značky ako Ford Ranger, Toyota Hilux, alebo Nissan Navara, či Volkswagen Amarok. 

Niektorí výrobcovia ponúkajú osobné modely následne upravené a preklasifikované do kategórie N1 — napríklad SUV modely ako Kia Sportage či Sorento, alebo kombíky doplnené o predpísanú priečku medzi nákladovým a osobným priestorom. Aj pre tých platí starý režim odpočtu DPH.

Počas používania auta vo firme sa jeho účel môže meniť zo služobného na súkromné a naopak. Ľubomíra Murgašová odpovedá, ako v tom prípade postupovať pri účtovaní DPH. Moderuje Eva Mihočková.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vo februári pokles tržieb v maloobchode medziročne predstavoval tri percentá a takto to padá už niekoľko mesiacov. „Situácia je vážna najmä pre menších obchodníkov. Ak sa to rýchlo nezlepší, môžu čeliť existenčnej hrozbe,“ hovorí Kasana.

Najhoršie je to v prípade e-shopov, ktoré prežívajú prepad tržieb až o desať percent. Horšie výsledky však majú aj drogérie, lekárne, textil, obuv a cítia to aj supermarkety a hypermarkety, ktoré predávajú potraviny. 

„Hodnotovo nakupujeme menej. Mení sa štruktúra nášho nákupného košíka a čoraz viac za zameriavame na privátne značky a akciový tovar. Objem predaja potravín je rovnaký, len kupujeme lacnejšie. Pri drogérii nakupujeme menej aj lacnejšie,“ vysvetľuje šéf zväzu obchodníkov.

Pokles tržieb podľa Kasanu zaznamenalo šesť z deviatich zložiek maloobchodu. Dôvodom je nižšia kúpyschopnosť slovenských spotrebiteľov, ktorí čelia následkom fiškálnej konsolidácie. 

„Rodinné rozpočty už nemajú priestor na väčšiu spotrebu a výhľad na tento rok je pesimistický - spotreba bude ďalej stagnovať a tlak na obchodníkov sa bude zvyšovať.“

Podľa Kasanu je zaujímavé, že zatiaľ čo obchodníkom sa nedarí, obrat rastie v cestovnom ruchu. Hotelom sa zvýšili tržby o 19 percent, čo je veľmi veľa. „Ľudia teda šetria na potravinách, ale ubytovanie v hoteli si z nejakého dôvodu doprajú.“

Jediným riešením je zvýšiť kúpyschopnosť obyvateľov. „Vláda musí predstaviť opatrenia, ktoré budú stimulovať hospodársky rast a konkurencieschopnosť krajiny. Nedá sa to robiť umelo, ale rastom produktivity a zvyšovaním atraktívnosti podnikateľského prostredia.“

Filip Kasana tiež v rozhovore približuje, aké sú trendy budúcnosti v maloobchode, ako budeme nakupovať o desať rokov a či samoobslužné pokladne úplne nahradia predavačov. Moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa dozviete:

• v ktorých segmentoch sa tržby prepadli najviac,

• prečo najviac padajú eshopy,

• či majú rakúske obchody kvalitnejší tovar,

• ako zvýšiť kúpyschopnosť obyvateľov,

• aké sú trendy budúcnosti v obchode.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kedy je správny okamih, aby značky zmenili svoj dizajn? „Čas na redizajn prichádza vtedy, keď chcú niečo nové povedať, keď nastala vo firme nejaká zmena – napríklad sú modernejší, ako vyzerajú, prišli s nejakou inováciou alebo prichádzajú na nový trh.“ V procese rebrandingu je často najťažšie, keď má firma identifikovať svoju unikátnosť a práve vtedy pomáha externý pohľad.

Dizajnér zdôrazňuje, že značka môže byť príjemná, estetická, ale aj vizuálne agresívna až vtieravá a napriek tomu funguje. Dôležité je, aby vždy naplnila očakávania. „Ak spotrebiteľ zistí, že značka nenapĺňa to, čo sľubuje, alebo že produkt nie je dobrý, už sa nevráti a môžete mať akokoľvek pekný vizuál.“

Špecifickým problémom Slovenska je, že mu chýbajú veľké a silné značky, ktoré by boli známe aj mimo hraníc. Nie je to pritom problém malého trhu. „Stačí sa pozrieť na Slovinsko – tam je Krka, Gorenje či Elan. Nám také silné značky veľmi chýbajú, pretože práve tie sú zdrojom kapitálu v krajine,“ hovorí dizajnér. 

Dizajn ovplyvňuje aj nástup AI. Podľa Ptačina pomáha tvoriť veľké množstvo relatívne dobrých aj výborných výstupov, ale zároveň nás extrémne zavaľuje. „Zrazu sa môže stať, že ľudia budú hľadať niečo úplne iné, nedokonalé, možno roztrasené a nakrútené starou kamerou.“ Kam teda smeruje dizajn budúcnosti? Moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa dozviete:

• prečo je dizajn strategická biznisová disciplína,

• kedy by značky mali redizajnovať,

• aké finančné straty predstavuje slabý brand,

• aký brand má Slovensko ako krajina,

• prečo na Slovensku chýbajú veľké značky,

• ako AI mení dizajn značiek.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Inšpektori môžu prísť do prevádzky úplne neohlásení a v civile,“ približuje priebeh takej kontroly daňová poradkyňa Ina Kováčová Bečková zo spoločnosti Atlas Group. Následne sa inšpektori začnú rozprávať so zamestnancami, vytvoria moment prekvapenia a preverujú, prečo tam fyzicky sú. 

„Rozprávajú sa s nimi často bez toho, aby odhalili svoju identitu. Neskôr si od nich vypýtajú občiansky preukaz a pýtajú sa ich množstvo otázok. Cieľom je  zistiť, aký je dôvod ich prítomnosti na pracovisku, kto im zadáva pracovné úlohy, ako si čerpajú dovolenku a podobne,“ približuje poradkyňa. 

Oklamať inšpektora a zatajiť skutočnú povahu pracovnej činnosti nie je ľahké. Slová zamestnanca si totiž môže následne overiť nielen cez vyžiadané dokumenty, ale aj cez záznamy z dochádzkového a kamerového záznamu, ktorý je na pracovisku. Potom je už ťažké popierať, že daný človek nechodí na pracovisko každý deň. 

Keď už inšpektori začnú kontrolu, nezamerajú sa len na fiktívnych živnostníkov, ale posvietia si aj na dodržiavanie iných ustanovení Zákonníka práce. „Takže ak nenájdu jedno porušenie, nájdu iné,“ hovorí Kováčová Bečková.

Zamestnávateľom odporúča, aby si urobili dôkladný audit svojich pracovno-právnych vzťahov a pripravili svojich spolupracovníkov na prípadnú kontrolu: „Ľudia na pracovisku by vždy mali byť poučení, aby vedeli odpovedať na otázky, prečo tam sú, čo tam robia, že prišli skonzultovať nejaký projekt, a podobne.“

Vláda zmenila definíciu závislej práce. Nedávnou novelou sa zo Zákonníka práce vypustila formulácia, že zamestnanec pracuje „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. To je zásadná zmena, pretože dnes už zamestnanci pracujú často z domu a majú rôzne hybridné formy pracovného času, takže to nemôže byť kritérium definície závislej práce.

„Dnes máme len štyri znaky závislej práce a inšpektori ich testujú kumulatívne, teda mali by byť naplnené všetky. Dôraz sa však kladie na nadriadenosť a podriadenosť,“ vysvetľuje poradkyňa. Vysvetľuje tiež, kde je hranica medzi živnostníkom a zamestnancom, aká je obvyklá výška pokuty za nelegálne zamestnávanie a ako sa ľudia snažia optimalizovať svoju daňovú a odvodovú povinnosť. Moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa dozviete:

• ako prebieha kontrola Inšpektorátu práce,

• čo sa môžu inšpektori ľudí pýtať,

• ako si nastaviť vzťahy na pracovisku,

• aké sú štyri znaky závislej práce,

• od čoho závisí výška pokuty.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Určite na vzniknutej situácii zarobí najmä Chorvátsko, pretože má výhodu, že tam možno pohodlne docestovať aj autom. Tamojšie ceny už idú hore,“ hovorí v rozhovore Richard Homer, produktový manažér cestovnej kancelárie Petit Press, známej ako dovolenka.sme.sk, ktorý je zároveň členom Dozornej rady Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a agentúr.

V Dubaji však v tejto chvíli ešte stále zostávajú uviaznutí slovenskí dovolenkári, ktorým sa nepodarilo dostať domov. Majú však šťastie, pretože miestni šejkovia sa rozhodli, že im náklady na nedobrovoľne predĺžený pobyt zaplatia. V prípade Ománu to tak už nie je. „V tom prípade to musí zaplatiť cestovka, a to minimálne v dĺžke troch dní a potom je to už na každom klientovi individuálne. Dobrá cestovka to však vezme na seba v plnej miere,“ hovorí Homer.

Aktuálne ťaží z napätej situácie na Blízkom východe najmä Egypt, kde je teraz ideálna sezóna na pobyt pri mori. „Dovolenky v tejto krajine sú bezpečné a stále sa dobre predávajú, hoci je cítiť mierny pokles záujmu. Stornovať dovolenku v Egypte len na základe obáv dnes nie je možné,“ približuje expert. 

Ako majú postupovať klienti, ktorí si už dávnejšie zakúpili pobyt na Blízkom východe, boja sa vycestovať, ale cestovka ho stále nezrušila? Homer vysvetľuje, že na takúto situáciu nepomôže poistenie storna, pretože sa  nevzťahuje na vojnový konflikt. 

„Prosíme o zhovievavosť. Ak sa situácia neupokojí, určite pristúpime k zrušeniu dovoleniek. Niektoré cestovné kancelárie už ponúkajú klientom možnosť zmeniť si destináciu do pokojnejšej oblasti,“ približuje v rozhovore. Pridáva aj informácie o situácii v Turecku a o očakávanom vývoji cien leteniek. Moderuje Eva Mihočková. 

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Z ropy sa vyrába mnoho ďalších komodít. Napríklad síra - krajiny Blízkeho východu jej produkujú až 20 mil. ton ročne a z nej sa vyrába kyselina sírová, ktorá je nevyhnutná pri výrobe hnojív, ale aj pri ťažbe medi a pri výrobe batérií. Takže tie dosahy sú aj na výrobu elektromobilov a čipov,“ vysvetľuje v rozhovore analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. 

Slovenskí motoristi stále tankujú relatívne lacno pri porovnaní so zvyšnými krajinami EÚ. S pokračujúcim konfliktom však ceny budú rásť. „Ak sa to rýchlo neskončí, v horizonte niekoľkých týždňov môžeme platiť 1,8 eur za liter benzínu,“ hovorí Horňák.

Vláda má možnosti, ako zdražovanie stlmiť. Slovensko má vysoké daňové zaťaženie pohonných hmôt. Až 56 percent ceny tankovania benzínu tvoria dane pre štát, pri nafte je to 46 percent. Ako riešenie sa preto ponúka zníženie daní, alebo zastropovanie cien či predajných marží. Každá z týchto možností však má svoje riziká a náklady.

Zastropovanie ceny benzínu by podľa analytika bolo jednou z najhorších možností. „Videli sme, čo sa stalo v Maďarsku, keď zastropovali ceny palív - tvorili sa rady a napokon bol nedostatok benzínu.“ Zníženie daní na palivá by zasa štátny rozpočet stálo stovky miliónov eur, a to si Slovensko so svojimi napätými verejnými financiami sotva môže dovoliť. 

Ak vláda nezasiahne a ceny narastú, postupne sa to premietne aj do zvýšenia celkovej inflácie v krajine. „Infláciu na tento rok odhadujeme na štyri percentá, ale pod vplyvom aktuálneho diania to môže byť ešte o pol percenta viac,“ hovorí Horňák. 

Slovenská ekonomika je zastaraná a vysoko energeticky náročná. To ju robí zraniteľnou pri globálnych krízach a vo výsledku by sa mohla ponoriť do recesie na úrovni - 0,5 percenta. Riešenie nie je rýchle ani jednoduché - vyžaduje si modernizáciu, viac výroby s vyššou pridanou hodnotou a diverzifikáciu zdrojov ropy a plynu. Rozhovor moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa dozviete:

• aká vážna je situácia s blokádou Hormuzského prielivu,

• ktoré sektory môžu pocítiť zdražovanie,

• čo môže vláda robiť na zmiernenie zdražovania,

• ako Slovensko zanedbalo diverzifikáciu dodávok ropy,

• aká hlboká recesia Slovensku hrozí.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Používateľ digitálneho eura si prevedie časť svojich peňazí z bežného účtu na špeciálny účet vo svojej banke a cez neho budeme môcť vykonávať akékoľvek platby. „Tak, ako dnes si vytiahnete hotovosť fyzicky z bankomatu a dáte si ju do peňaženky, tak v budúcnosti si prevediete peniaze do svojej digitálnej peňaženky vo forme aplikácie a budete ich môcť používať aj bez pripojenia na internet alebo mobilný signál,“ hovorí Pataki.

Fungovanie v režime offline bude výhodou na miestach bez signálu, trebárs na horskej chate alebo v podzemnej garáži, kde by sa inak nedalo zaplatiť kartou alebo mobilom. „Pri digitálnom eure to nebude problém, nebudete totiž potrebovať ani mobilný signál, ani prístup k internetu,“ hovorí expert NBS.

Celé technické riešenie je zabezpečené centrálnymi bankami a komunikáciu s konečnými užívateľmi už budú mať v rukách komerčné banky. Rudolf Pataki vysvetľuje, že ľudia platiaci digitálnym eurom nebudú mať účty v centrálnej banke, a tá ani nebude vidieť žiadne detaily ich platieb. Využívanie tejto novinky bude dobrovoľné a nijako neobmedzí platby v hotovosti alebo bankovými kartami a prevodmi. 

S projektom digitálneho eura sa spájajú aj obavy z narušenia súkromia, ale podľa Patakiho nemajú racionálny základ. „Aj za projektom okamžitých platieb sú centrálne banky, ktoré prevádzkujú tento platobný systém a predsa nevznikajú také vášnivé obavy ako pri projekte digitálneho eura.“

Prečo digitálne euro vyvoláva u časti obyvateľov taký silný odpor? „Ľudia majú málo informácií a možno by tento projekt radi torpédovali lobistické skupiny, ktoré ho vnímajú ako konkurenciu,“ hovorí expert NBS. Rozhovor moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa dozviete:

• Čo je digitálne euro a ako sa bude používať

• Čo znamená, že bude fungovať aj offline

• Aký bude limit na platbu digitálnym eurom

• Koľko digitálne euro ušetrí obchodníkom

• Ako bude fungovať ochrana súkromia platobného styku

• Prečo je okolo digitálneho eura toľko hoaxov

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hoci sa nezdaniteľná časť základu dane zvyšuje, bude sa rýchlejšie krátiť. Základ dane si daňovník môže znížiť o nezdaniteľné minimum, ktoré je za rok 2025 na úrovni 5753 eur. Táto suma sa začína postupne krátiť, ak základ dane prevýši hranicu 25 426 eur. 

Ak daňovník vykonáva činnosť, pri ktorej mu vznikajú relevantné náklady, môže zvážiť rôzne formy daňovej optimalizácie. "Niekedy je možné prerušiť odpisy motorového vozidla a uplatniť si ich v budúcich rokoch. Vždy je dobré zamyslieť sa nad daňovým základom už v decembri a prípadne požiadať odberateľov o úhradu faktúr až v januári," hovorí daňová expertka.

Rodičia si všimnú aj nižší bonus na dieťa. Ak mesačný základ dane z príjmov je vyšší ako  2477 eur, tak sa daňovníkovi začína krátiť daňový bonus na dieťa. Pri základe 3477 mesačne úplne zaniká nárok na tento bonus. 

V porovnaní s rokom 2024 tak rodič pri jednom dieťati do 15 rokov dostanete o 480 eur menej.Pri dvoch malých dieťoch dostanete o 960 eur menej. "Odporúčame rodičom, aby si dobre spočítali svoje príjmy a ak je to pre nich výhodnejšie, môžu si daňový bonus medzi sebou prehodiť, ak by to jednému nevychádzalo ale druhému áno," hovorí Alica Orda Oravcová.

V daňovom priznaní je možnosť uplatniť si aj daňový bonus na zaplatené úroky na hypotéke pre mladých ľudí do 35 rokov. Daňovník môže všetky informácie získať vo svojej banke. 

Časť svojej dane vo výške 6 % tiež môže darovať podľa vlastného výberu. Musí však zachovať pomer 2% pre neziskovku, 2% pre jedného rodiča a 2% pre druhého rodiča. Daňová expertka vysvetľuje, či je možné tieto percentná kombinovať a kedy je možné zvýšiť príspevok pre neziskovku až na 3%. 

Čo sa v rozhovore dozviete:

• Aké zmeny prináša daňové priznanie za rok 2025
• Ako sa kráti daňový bonus na dieťa
• Kto si môže uplatniť daňový bonus na hypotéku
• Ako sa bude krátiť nezdaniteľné minimum
• Komu sa oplatí založiť sro
• Ako bude fungovať mikroodvod

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Analytik Radovan Potočár z webu energie-portal.sk pripomína, že dodávky ropy cez Družbu už boli v minulosti zastavené opakovane a kedykoľvek sa to môže znovu zopakovať. Slovensko by namiesto vydierania malo vnímať realitu a zariadiť sa podľa toho. "Pripomínať si výročie začiatku vojenskej agresie voči Ukrajine tým, že jej zastavíme dodávky elektriny, je bizarné a nechutné, ale nijako to nepomôže vyriešiť vec. Je to rana pod pás, ale Ukrajina má aj iných susedov, ktorí jej dokážu pomôcť."

Vysvetľuje, že Slovensku ani pri zastavenom toku cez Družbu nehrozí nedostatok paliva. Slovensko funguje na spoločnom európskom trhu a čerpacie stanice si môžu priviezť dodávky aj od iných dodávateľov ako je Slovnaft. "Dnes nám bezprostredne nehrozí, že by sme sa mali ako krajina ocitnúť bez dodávok pohonných látok," hovorí Potočár.

Problém však má Slovnaft. Ak nebudú zabezpečené alternatívne dodávky ropy cez ropovod Adria alebo reverzným tokom z Česka, rafinéria môže mať nedostatok ropy. To by mohlo vyvolať širší regionálny problém, ktorý by sa odrazil aj na cenovej hladine benzínu a nafty.

"Preto bude v najbližšom období dôležité, ako sa podarí sprevádzkovať ropovod Adria na vyššie objemy ropy. Tamojší terminál ešte historicky nespracovával také objemy, ako budú potrebné na zásobovanie Slovenska a Maďarska."

Vzniknutá situácia je však predovšetkým ekonomický problém maďarskej skupiny MOL, ktorá vlastní Slovnaft. Keďže sú alternatívne dodávky ropy drahšie, rastú jej náklady. To však nemusí znamenať drahšie palivá na Slovensku, pretože krajina je súčasťou jednotného európskeho trhu, kde je vysoká konkurencia.

"Reakcia Fica je úplne nekonzistentná. Najprv tri týždne nič a potom ako na steroidoch sa vyhráža Ukrajine a zastavuje jej dodávky elektriny. To nie je racionálne správanie," hovorí Potočár. Premiér Fico tak rieši hlavne ekonomické záujmy maďarského MOLu a využíva proruský sentiment na svojich voličov.

Na Slovensku sú zároveň témou aj vysoké ceny elektriny, ktoré postihujú firmy. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví obviňuje zle nastavený európsky trh, na ktorý vraj Slovensko dopláca. Analytik Potočár však vysvetľuje, že štát by namiesto nadávania na európsky trh s elektrinou mal nastavovať domáce podmienky tak, aby firmy mohli mať lacnejšiu elektrinu.

"Sú tu rôzne inovatívne metódy, flexibilita, zdieľanie elektriny, ale všetko sa to dostáva len pomaly do praxe. Potom sú tu aj poplatky, ktoré sú súčasťou ceny energie a ktoré by štát mohol znížiť, ak by chcel."

Na Slovensku tiež funguje špecifikum, že "za každú cenu prenášame bremeno ceny elektriny z domácností na firmy. Vo výsledku potom ceny pre domácnosti zostávajú nezmenené, ale pre firmy idú prudko hore," vysvetľuje Radovan Potočár. Rozhovor moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa ešte dozviete

• V rozhovore sa ešte dozviete

• Prečo ropa netečie cez ukrajinský ropovod Družba

• Či Slovensku hrozí nedostatok ropy bez fungovania Družby

• Čo môže robiť štát i firmy na zníženie ceny elektriny

• Čo prinesie reforma európskeho trhu s elektrinou

• Ako budú fungovať dynamické tarify pre domácnosti

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Podľa Mojmíra Plavca z Realitnej únie Slovenska sú vysoké ceny spôsobené aj slabou bytovou výstavbou. Brzdí ju najmä zdĺhavý povoľovací proces. "Novela stavebného zákona vytvorila dobrý základ, aby sa to urýchlilo, ale sme len na začiatku. Úplne zmeniť takýto komplikovaný proces a vidieť výsledky môže trvať päť až desať rokov," dodáva Plavec.

Situáciu s dostupnosťou bývania komplikujú aj neobývané byty. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2021 ich môže byť na Slovensku až 300-tisíc. Toto číslo nie je podľa realitného experta úplne presné, pretože nemalo dobrú metodiku. "Inak to robil Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý vypočítal, že v hlavnom meste je neobývaných 13 - 15 tisíc neobývaných bytov. Je to veľká škoda, pretože tisíce bytov nám zároveň chýbajú."

Mnoho ľudí kupuje nehnuteľnosti ako investíciu, ktorá sa dobre zhodnotí. Podľa údajov Národnej banky Slovenska priemerná cena nehnuteľností na bývanie medzi rokmi 2021 až 2024 vzrástla o 19,5 %, pričom len za prvé dva kvartály roku 2025 narástla o ďalších 11,08 %. 

Podľa M. Plavca sú vyhliadky na ďalší rast do budúcnosti pozitívne, ale úplne spoľahnúť sa na to nedá: "Je predpoklad, že cena nehnuteľností na Slovensku bude aj naďalej rásť. Samozrejme, nikdy sa nedá vylúčiť, že príde nejaká čierna labuť, ale predpokladáme rast na úrovni 8 - 11 percent medziročne."

Pri otázke, kam investovať svoje voľné zdroje, sa ľudia často rozhodujú medzi akciami a nehnuteľnosťami. V oboch prípadoch môžu investori dosiahnuť zaujímavé zhodnotenie, ale každý spôsob má zároveň svoje nevýhody a riziká. Preto základom zostáva diverzifikácia a dôvera. "Z môjho pohľadu by mal človek investovať v tom segmente, kde sa cíti doma a kde tomu aspoň trochu rozumie," dodáva M. Plavec. Rozhovor moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa dozviete:

• čo spôsobuje nedostupnosť bývania na Slovensku?
• ako urýchliť bytovú výstavbu na Slovensku
• ako budú rásť ceny bytov v budúcnosti
• je lepšie investovať do akcií alebo bytov?

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ak niekto kúpil zlato v roku 1980, nasledoval prepad ceny a trvalo mu 27 rokov, kým sa jeho investícia dostala späť na úroveň nákupu. Ak nakupoval v roku 2010, investícia sa mu vrátila o desať rokov. Aktuálne v posledných týždňoch cena zlata mierne klesla asi o desať percent, ale stále zostáva na rekordnej úrovni okolo 5000 dolárov za trójsku uncu.

Radoslav Kasík zo spoločnosti Finax vysvetľuje, že investície do zlata dnes hraničia skôr so psychózou a ľudia majú skreslené predstavy: "Pri investovaní nikdy nie je dobré reagovať na aktuálne dianie a naháňať trendy. Aj tak ľudia väčšinou zachytia až záver, po ktorom nasleduje prudká zmena."

Zlato nie je ideálna investícia na zhodnotenie majetku, pretože jeho výkon z dlhodobého hľadiska nedosahuje zhodnotenie akcií. Môže však slúžiť na diverzifikáciu portfólia, ak v ňom človek nemá uložených viac ako desať - pätnásť percent svojho majetku. 

Ak už sa niekto rozhodne investovať do zlata, mal by dôkladne zvážiť, kde ho kúpi, za akú cenu a kde ho bude skladovať. Predajcovia majú totiž rôzne triky. "Často sľubujú predaj bez poplatku, ale ponúkajú zlato v eurách za gram," vysvetľuje Kasík.  Zlato sa však celosvetovo predáva v amerických dolároch za trójsku uncu a preto je dôležité si ponúkanú cenu prepočítať. Pre investora je najlepšie navštíviť priamo výrobcu zlata, zvyčajne mincovňu. 

Kasík tiež hodnotí vývoj na akciovom trhu. Napriek clám a inflácii zatiaľ americká a svetová ekonomika nie sú v recesii, ale na trhu sa dejú nečakané zmeny. "Napríklad v minulom roku európske a ázijské indexy prekonali tie americké a zmenila sa aj pozícia technologických firiem," dodáva Radoslav Kasík z Finaxu. Rozhovor moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa dozviete:

• Oplatí sa dnes kupovať zlato?
• Bude hodnota zlata ešte rásť alebo príde pád?
• Na čo si dať pozor pri kúpe zlata
• Aké je historické zhodnotenie zlata a akcií
• Ako trhy reagujú na nepredvídateľnú politiku Donalda Trumpa
• Aký vývoj akciového trhu je možné očakávať

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Poslanec opozičnej SaS Karol Galek je presvedčený, že Robert Fico už v novej vláde nebude a preto nebude mať vplyv na finálny výber dodávateľa. Zároveň predpokladá, že hoci súčasná opozícia postup Ficovej vlády kritizuje, v projekte výstavby nového jadrového bloku bude pokračovať. Proces by však mal byť transparentnejší.
„Najprv bude nutné osloviť všetkých relevantných hráčov a ak to bude možné, vysúťažiť čo najlepšiu cenu,“ hovorí Karol Galek, ktorý je zároveň geológ a energetik. 

Zdôvodňuje to tým, že Slovensko nutne potrebuje nový silný zdroj elektriny, keďže jej spotreba sa o dvadsať rokov zdvojnásobí. „O novom jadrovom bloku sa hovorí už od roku 2009. Ale z úst Roberta Fica to teraz vyznieva skôr ako populizmus a klientelizmus. Potrebuje zabezpečiť zákazky pre svojich sponzorov a oligarchov ako v minulosti,“ hovorí Galek. 
Pochybuje tiež o odhadovaných nákladoch vo výške 15 miliárd eur. „To je cena vycucaná z prsta,“ hovorí Galek.  Vypočítava, že Česi stavajú reaktor s rovnakým výkonom o polovicu lacnejšie.

Kľúčové bude aj financovanie projektu. Firma Westinghouse zvyčajne postupuje tak, že financuje výstavbu diela až do momentu odovzdania. „Potom príde na rad investor a musí položiť peniaze na drevo. To môže nastať už o desať rokov, keď bude hotový primárny okruh,“ vysvetľuje poslanec.
Keďže Slovensko má už dnes problém s narastajúcim dlhom verejných financií, podľa Galeka si štát určite nebude môcť dovoliť zaplatiť miliardy eur z verejných zdrojov. Aké iné možnosti financovania zostávajú? A prečo Karol Galek neverí, že nový jadrový zdroj bude vo vlastníctve štátu? Dozviete sa v rozhovore, ktorý moderuje Eva Mihočková. 

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tisíce európskych farmárov sa však búria a hovoria o likvidácii európskeho poľnohospodárstva. Boja sa následkov, keď sa podľa dohody liberalizuje 82% agroproduktov a na európsky trh sa dostane lacné mäso a cukor z Brazílie, či Argentíny. 

Expert na agrosektor Juraj Huba z portálu poľnoinfo.sk vysvetľuje, že žiadna záplava juhoamerických komodít nehrozí. Množstvá na liberalizáciu obsiahnuté v dohode nie sú zásadné z hľadiska európskej produkcie. Európskych farmárov skôr hnevá to, že oni musia v EÚ dodržiavať množstvo ekologických opatrení a ich juhoamerickí kolegovia nie, pričom majú byť teraz pripustení na spoločný trh. Vnímajú to ako krivdu.

„Nerobme z juhoamerického dovozu drámu. Tie komodity sem prúdia už teraz a nedôjde k žiadnemu masovému navýšeniu tohto objemu. Okrem toho, vždy to bude v konečnom dôsledku na spotrebiteľovi, či uprednostní mäso domáceho pôvodu, alebo lacnejší dovoz z Brazílie,“ hovorí Huba.

Pre farmárov v EÚ však bude veľmi náročné byť konkurencieschopní voči ich kolegom v Argentíne alebo Brazílii. Nie sú to len ekologické opatrenia a prísne normy, ktoré musia dodržiavať. Dôležitou súčasťou ich nákladov sú mzdy. „V Brazílii je priemerný plat v agrosektore 340 dolárov mesačne. Na Slovensku to môže byť 1100 eur. Potom sa nečudujem slovenským, či európskym farmárom, že sú nahnevaní, keď počujú o Mercosure.“

Slovenskí farmári sa však viac ako Mercosuru boja dovozu poľnohospodárskych komodít z Ukrajiny. Podľa Hubu však problém slovenského agrosektora leží úplne inde. „My sme sa dostali na úroveň Afriky, že produkujeme komoditu, ktorú len vyvážame a nevyrábame z nej konečný produkt. Úplne sa nám rozpadla výrobná vertikála, teda chýba spracovateľský priemysel.“

Štát by mal prísť s modernou koncepciou rozvoja a podpory poľnohospodárstva i spracovateľského priemyslu, aby celý výrobný reťazec dával zmysel a pridanú hodnotu. Kľúčové sú investície do moderných technológií a veľkovýroba. Bez toho bude slovenská poľnohospodárska produkcia naďalej stagnovať a celý agrosektor zostane zaseknutý v 90-tych rokoch. Príčiny vysvetľuje Juraj Huba v rozhovore, ktorý moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa dozviete: 

• Prečo farmári z EÚ vnímajú Mercosur ako krivdu
• Objem dovážaných komodít nebude pre EÚ zásadný
• Prečo je pre farmárov v EÚ ťažké konkurovať juhoamerickým farmárom
• Ako to bude s dovozom GMO plodín
• Ako poklesol dovoz ukrajinskej pšenice do EÚ
• Čo je skutočný problém slovenského agrosektora

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Donald Trump stupňuje agresivitu a colnú vojnu, ale prudký prepad finančných trhov by ho vedel zastaviť v jeho deštruktívnej politike. „Má to svoje rácio, veď už sme to raz zažili,“ hovorí Karpiš. „Keď Trump ohlásil v apríli obrovské clá najmä na Činu, trhy sa prepadli o 20%. Americký minister financií vtedy Trumpovi vysvetlil, že to spolu súvisí a tak rýchlo oznámil 90-dňovú pauzu. Vtedy sa trhy spamätali, lebo pochopili, že Trump je slabý a ustúpil.“

Na trhoch sa už skutočne začal fenomén „debasement trade“, keď sa investori odkláňajú od dolára a preferujú aktíva odolné voči devalvácii. „Ľudia sa začali báť Ameriky a kapitál sa sťahuje z dolárových dlhopisov a aktív, tie strácajú na sile a hore letí zlato,“ upozorňuje analytik. 

Zlato skutočne za minulý rok zvýšilo svoju hodnotu o 70%, čo najprudší rast za posledných 50 rokov. Podľa Karpiša je to varovný signál, že je zle. „Za posledné dva roky vidíme najväčší nárast hodnoty zlata v modernej histórii. Je to indikátor, že prežívame zlé ekonomické a politické scenáre.“

Aktuálne dianie skresľuje pohľad investorov. „Ľudia sa často pozerajú na svoje výnosy a vravia si, že americké akcie im zarobili 20%. Ale v skutočnosti sledujú len oslabenie amerického dolára. Ak si to premenia na eurá, tak sú na nule a v českých korunách sú v mínuse,“ vysvetľuje analytik. 

Dodáva, že stále sme len na začiatku tohto procesu a naplno sa môže prejaviť po máji 2026, keď sa skončí mandát súčasnému šéfovi FEDu a ukáže sa, či Donald Trump dokáže presadiť svoju politiku nízkych úrokových sadzieb. 

Juraj Karpiš zároveň približuje, ako funguje kryptomena stablecoin, ktorá má potenciál vytvoriť celý nový sektor a vziať bankám veľkú časť trhu. „Ak ho nezakážu, môže vyvolať revolúciu v platobnom styku.“ Ako sa v tomto svete má zachovať slovenský investor? Pozrite si celý diel relácie Index s Jurajom Karpišom. Moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa dozviete: 

• Vyhýbajú sa firmy plateniu daní, alebo už skrátka nevládzu?
• Môžu Donalda Trumpa zastaviť finančné trhy?
• Prečo sa investori začali báť amerických dlhopisov
• Prečo zlato narástlo o 70%
• Ako Amerika ničí sama seba a postavenie dolára
• Ako sa dajú využiť stablecoiny

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„My sme pred rokmi odišli zo Slovenska kvôli vyjadreniam Andreja Danka, ktorý povedal, že neznáša RegioJet. Ak nie ste vítaný v krajine, kde chcete podnikať, tak radšej idete preč. Ale teraz vidíme pozitívny krok ministra dopravy Jozefa Ráža, ktorý urobil harmonogram súťaží,“ hovorí Jančura. 

Tvrdí, že hoci slovenské koľajnice pripomínajú tankodrom, RegioJet sa chce na Slovensko vrátiť. Všetko však bude záležať od toho, ako minister Ráž nastaví pravidlá súťaží o jednotlivé železničné trasy. „Musí to byť nastavené tak, aby sa prihlásili minimálne traja dopravcovia. Treba na to aspoň tri - štyri roky, súťažiť sa musia minimálne dva milióny vlakokilometrov ročne a ministerstvo musí mať jasnú predstavu, aké vlaky a kde majú jazdiť,“ dodáva majiteľ českého dopravcu.

Slovensko dlhodobo trpí veľkým investičným dlhom na železniciach, čo sa odráža aj v nízkej kvalite cestovania a relatívne vysokom počte vlakových nehôd v uplynulom roku. „V Česku idú do železničných investícií ročne dve miliardy eur. Na Slovensku je to menej ako 300 miliónov,“ vysvetľuje situáciu Jančura. Podľa jeho názoru sa na českých železniciach doslova plytvá peniazmi a pri opravách sa vyhadzujú aj funkčné koľajnice. „Možno to skončí tak, že sa budú používať na Slovensku,“ dodáva majiteľ RegioJetu Radim Jančura. Moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa dozviete:

• Prečo sa chce RegioJet vrátiť na Slovensko
• Čo môže priniesť liberalizácia železničnej dopravy
• Ako by mala vyzerať súťaž, aby vznikla konkurencia
• Prečo sa v Česku na železniciach plytvá peniazmi
• Ako Jančura dnes vníma Andreja Danka a korupciu

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dôvera je na Slovensku historicky veľmi nízka a od 90-tych rokov sa prakticky nemení. Iným ľuďom dôveruje len štvrtina slovenskej populácie. To je veľký kontrast s inými vyspelými krajinami, ktorým sa darí ekonomicky napredovať. Napríklad vo Fínsku je dôvera v spoločnosti až na úrovni 70 percent. Krajina pritom dosiahla prosperitu len relatívne nedávno, má za sebou občiansku vojnu v roku 1918 aj zimnú vojnu so Sovietskym zväzom v roku 1939. 

„Fínom sa podarilo vybudovať novú identitu spoločnosti a fungujúci štát vďaka spolupráci politických a biznisových elít,“ vysvetľuje výskumník Gloss rozdiel medzi Fínskom a Slovenskom. 

Ak by sa politici rozhodli polarizáciu a nedôveru v spoločnosti potláčať a nie ťažiť z nej voličský potenciál, pomohlo by to aj verejným financiám. Všeobecná dôvera v systém sa totiž prejavuje aj v ochote platiť dane, ktorá je na Slovensku pomerne nízka. Vzniká začarovaný kruh, v ktorom veľa ľudí vyjadruje ochotu platiť dane až po tom, ako sa zlepšia verejné služby, ale tie sa nemôžu zlepšiť, ak sú finančne podvýživené. „Je to podobná debata ako o vajci a sliepke. Možno by pomohlo už len to, ak by občania mali pozitívnu skúsenosť s ochotnými a kompetentnými úradníkmi, aby sa zlepšil ich názor na fungovanie štátneho aparátu a ich ochota financovať ho,“ dodáva H. Gloss.

Nedôvera v spoločnosti živí aj antisystém a nostalgiu za socializmom, ktorú pociťujú viac ako dve tretiny spoločnosti. Dôvodom je čiastočne pocit subjektívnej chudoby, ale u veľkej časti manuálne pracujúcich ľudí je to aj strata spoločenského kreditu, ktorý kedysi mali. Mäsiari, baníci a iné podobné profesie mali za bývalého režimu často rovnaké spoločenské postavenie ako profesori, učitelia, či lekári. To sa s nástupom trhového kapitalizmu stratilo a tieto vrstvy sa s tým ťažko vyrovnávajú. „Spolu so všeobecným nárastom narcistických vlastností to vytvára spoločnosť, v ktorej sa časť ľudí necíti dobre a preto sa obracajú proti systému.“

Priveľa ľudí na Slovensku by chcelo „blahobyt kapitalizmu a zodpovednosť socializmu.“ Veria tak chyméram a volia antisystémové strany, ktoré nedokážu krajinu posunúť vpred a ďalej rozkrúcajú špirálu polarizácie a nedôvery. „Ak sa nespamätáme, môže nás čakať scenár ako v Severnom Írsku v podobe občianskej vojny,“ dodáva Hugo Gloss z DEKK Inštitútu. Rozhovor moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa dozviete:

• Ako dôvera zvyšuje prosperitu a HDP krajiny
• Ako súvisí polarizácia s byrokraciou a ochotou platiť dane
• Prečo 65% Slovákov verí, že socializmus je lepší systém
• Ako by vláda mohla zvýšiť dôveru v spoločnosti
• Aké následky čakajú Slovensko, ak sa situácia nezlepší

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ocenenie Felix Business Award v kategórii biznis príbeh zo sektora technológií si tento rok odmiesla spoločnosť Aliter Technologies a získala aj špeciálnu cenu KPMG za zodpovedné podnikanie. 

Aliter sa venuje informačným technológiám, cloudu, obrannému priemyslu, kyberbezpečnosti a vyvíja vlastné drony a komunikačné systémy. Riaditeľ Aliter Technologies Ján Grujbár približuje, že vývoj dronov v posledných rokoch výrazne napreduje. Keď sa vyriešia legislatívne prekážky, drony môžu doručovať aj tovar do balíkoboxov namiesto dodávok. 

„My používame drony na vešanie plašičov vtákov na elektrické drôty vysokého napätia. Donedávna sa to robilo ťažkou technikou, alebo vrtuľníkom. My to vieme urobiť dronom za plnej prevádzky a oveľa efektívnejšie,“ hovorí Grujbár. 

Drony dnes majú nenahraditeľné využitie v armáde a Ukrajincom pomohli vyrovnať na bojisku prevahu Ruska. Situácia sa však rýchlo mení. „Po tom, ako sa Rusko preklopilo na vojnovú ekonomiku, tak Ukrajinu predbehlo vo výrobe dronov. Dnes už sa situácia opäť vyrovnala.“

Digitálna doba umožnila nielen rozvoj dronov, ale aj intenzívnejšie hackerské útoky na firmy. 

Grujbár vysvetľuje, že hackeri dnes fungujú ako vysoko organizované a sofistikované organizácie, ktoré spolupracujú a majú svoju deľbu práce. Vo výsledku žiadajú výpalné za to, že poskytnú dešifrovací kľúč k zamknutým dátam, alebo že nebudú ďalej šíriť ukradnuté dáta.

Povaha hackerských útokov sa zmenila tak, že nie je možné sa pred nimi skryť a útočníci využívajú rôzne taktiky. Môžu si vyberať obete cielene, alebo cestou širokého útoku a potom čakajú, kto sa chytí. „Dnes to už nie je o tom, či niekto bude predmetom útoku, ale kedy sa to stane,“ dodáva Grujbár. 

Čo sa dozviete v rozhovore?

• Ako veľmi sa zmenila bezpečnosť sveta za posledných desať rokov
• Na čo všetko sa dnes dajú využiť drony
• Ako sa chrániť pred hackermi vo firmách
• Ako funguje podnikateľské prostredie v Kanade
• Ako sa pracuje pre NATO

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vláda pritom avizuje na rok 2026 ďalší konsolidačný balík, ktorý by mohol ekonomickú kondíciu Slovenska ešte viac zhoršiť. Jeho účinky však vstúpia do platnosti až v roku 2027 a vláda podľa Ľ. Koršňáka nebude mať odvahu na bolestivé opatrenia v predvolebnom roku. Preto predpokladá, že  ďalšia konsolidácia už bude viac na papieri ako v relalite. 

„Vláda sa stále dokáže bezpečne financovať na finančných trhoch. Odloženie reálnej konsolidácie o jeden rok sa dá zvládnuť a aj investori pochopia, že ide o predvolebný rok,“ zdôvodňuje svoju predikciu. 

Problémom slovenskej ekonomiky je aj nízka atraktivita krajiny pre investorov. „Máme minimálny prílev zahraničných investícií, v podstate sem zahraničný kapitál už ani neprúdi,“ hovorí analytik. Dôvodom nie sú len zvýšené dane. „Máme nízku vymožiteľnosť práva, nepredvídateľnosť legislatívnych procesov, neviete, čo bude zajtra. Keď investori vidia, ako Slovensko vajatá nad svojou geopolitickou orientáciou, tak pre mnohých z nich to môže byť odstrašujúce.“

Ako bude v budúcom roku vyzerať hypotekárny trh? A oplatí sa na jar kúpiť nové štátne dlhopisy pre bežných ľudí? Odpovede ponúka analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa dozviete:

• Čo stojí za spomaleným ekonomickým rastom Slovenska
• Aké sú ekonomické vyhliadky na rok 2026
• Ako budú rásť mzdy v budúcom roku
• Prečo Slovensko nedokáže prilákať viac zahraničných investorov
• Aký môže byť výnos budúcoročných štátnych dlhopisov pre ľudí
• Aké prorastové opatrenia by vláda mala prijať

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vysvetľuje, ako bude vyzerať vzorec výpočtu bonity domácnosti a ktoré skupiny obyvateľov získajú alebo stratia nárok na dotáciu od štátu. Jednoosobová domácnosť nesmie mať hrubý príjem vyšší ako 1930 eur. V prípade rodiny s dvoma deťmi existuje nárok do výšky spoločného hrubého príjmu 5 211 eur.

Ak niekto vlastní viac bytov a niektoré prenajíma, tento príjem sa mu nezarátava do výpočtu jeho bonity. Takže sa môže kvalifikovať na energopomoc a tú potom môže čerpať aj na byty, ktoré prenajíma a nemá v nich trvalý pobyt.
„Vzniká veľmi komplikovaný systém plný nespravodlivostí a štát ušetrí len veľmi málo,“ hodnotí to Radovan Potočár.

Dodáva, že energopomoc v takejto podobe len zvyšuje potrebný objem konsolidácie a občania to napokon všetko zaplatia cez zvýšené dane. „Nemá to veľký zmysel a kriví to motiváciu ľudí energiami šetriť a obnovovať svoje domy.“

Analytik komentuje aj rozhodnutie EÚ úplne ukončiť odber ruského plynu od jesene 2027. Podľa Roberta Fica ide o rozhodnutie ideologické a škodlivé pre Slovensko a celú EÚ a Slovensko zvažuje žalobu na EK.

„Zastavenie dodávok ruského plynu je vec pudu sebazáchovy. Ak bojujeme s Ruskom, tak nemá zmysel, aby sme sa jednou rukou bránili a druhou mu dávali peniaze. Slovensko si dokáže zabezpečiť dostatok plynu aj z iných zdrojov,“ hovorí R. Potočár. Zároveň vysvetľuje, či sú v Európe dostatočné kapacity a aké ceny plynu možno očakávať. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. 

V rozhovore sa dozviete:

• Ako sa bude vypočítavať energopomoc v roku 2026
• Ktoré domácnosti vypadnú z nároku na energopomoc
• Prečo je energopomoc politický fetiš
• Prečo neplatí mýtus o lacnom ruskom plyne
• Prečo majú slovenské firmy jednu z najvyšších cien plynu v EÚ? 

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Reči o vízii sú posledné útočisko politika, ktorý už nemá čo ponúknuť,“ reaguje v rozhovore ekonóm a bývalý politik Miroslav Beblavý. Pripomína, že premiér Fico to skúša opakovane a vždy zostane len pri slovách. „Už v minulosti si jeho vláda objednala takúto víziu ďalšieho rozvoja Slovenska od SAV v roku 2008. Je to len snaha dať ľuďom pocit, že niečo rieši, ale od roku 2010 už nič nové nevymyslel.“

Upozorňuje, že vládna koalícia namiesto budovania prosperity krajiny míňa verejné zdroje na dôchodcov a úradníkov. „Preto sme dnes úplne najbližšie k scenáru Grécka a to hlavne kvôli modelu štátu, ktorý nevie investovať do svojej budúcnosti. Ak sa z toho nevysekáme, tak budeme dlhodobo viac pripomínať južné Taliansko, či Grécko ako Rakúsko alebo Česko.“

Vízia Slovenska do roku 2040 chce dosiahnuť komplexnú transformáciu hospodárstva, posun k vyššej pridanej hodnote priemyslu, či zásadné zvýšenie inovačnej výkonnosti. V realite však Slovensko v týchto kategóriách dosahuje najhoršie výsledky v medzinárodných porovnaniach.

V tohtoročnom svetovom rebríčku konkurencieschopnosti od Inštitútu pre rozvoj manažmentu (IMD) sa Slovensko prepadlo o štyri priečky na 63. miesto zo 69 hodnotených krajín. Aj v inovačnom indexe EU skončilo Slovensko na 24. mieste z 27 štátov.

Prečo je to tak? Dajú sa tieto trendy zvrátiť? Odpovedá ekonóm, investor, startupista, vedec a bývalý politik Miroslav Beblavý. Moderuje Eva Mihočková.

V článku sa dozviete

• V čom spočíva kríza elít na Slovensku

• Prečo nemáme na Slovensku viac inovatívnych firiem

• Či nás čaká vláda samovrahov alebo vláda s odvahou

• Prečo Slovensko skôr prepadne vláde šaša ako autokrata

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Július Selecký zo spoločnosti ESET Slovensko v rozhovore približuje, ako dnes vyzerajú najnovšie hackerské útoky: „AI zdokonalila cielené personalizované útoky na konkrétnych ľudí. Dokáže si zistiť, čomu ste sa v posledných dňoch venovali a potom pripraví phishingový e-mail doslova vám na mieru. Napríklad zverejníte na sociálnej sieti, že ste boli na nejakej konferencii. Na druhý deň vám príde email, kde sa vám niekto prihovára, že vás na tej konferencii videl, že sa chce spojiť, alebo vám posiela fotky… a potom je ľahké sa nechať nachytať a kliknúť na priložený link.“

Kritickým momentom pre firmy a ich dáta je aj migrácia do cloudu: „Firmy sa veľmi sústredia na technickú stránku migrácie, ale nezamýšľajú sa nad tým, že k dátam treba pristupovať cez internet a tomu treba prispôsobiť množstvo nastavení,“ vysvetľuje Selecký.

Upozorňuje, že zvýšenú pozornosť treba venovať aj online zariadeniam v kanceláriách, ako sú kamery, klimatizácia, smart chladnička, online fitness zariadenia a podobne, ktoré útočníci vedia využiť na preniknutie do siete. 

Na čo treba dávať pozor, ak zamestnanci majú možnosť pracovať z domu a aké nové povinnosti prináša novela zákona o kybernetickej bezpečnosti? Odpovedá Július Selecký zo spoločnosti ESET Slovensko. Moderuje Eva Mihočková. 

Táto epizóda vznikla v spolupráci so spoločnosťou Eset. 

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na Slovensku tento proces mešká a v kombinácii s vysokým investičným dlhom výrazne znižuje bezpečnosť železničnej dopravy. Ivo Drahotský potvrdzuje, že českí dopravcovia sa sťažujú na stav slovenských koľajníc a musia tomu prispôsobovať svoju jazdu. „Slovenské železnice nespĺňajú ich technické a bezpečnostné parametre a české vlaky tak musia jazdiť pomalšie ako je obvyklé.“

Minister dopravy Jozef Ráž teraz sľubuje rýchle opatrenia na zvýšenie bezpečnosti, napríklad v podobe kamier inštalovaných v kabínach rušňovodičov. Podľa Drahotského to môže pomôcť eliminovať výskyt ľudských zlyhaní, ale Slovensko musí nevyhnutne pridať v investíciách do železničnej infraštruktúry. „Rýchle riešenia na zlepšenie bezpečnosti na železnici neexistujú,“ upozorňuje analytik. 

Okolité krajiny V4 už dlhšie investujú do železničnej infraštruktúry. Napríklad v Česku je aj vďaka dotáciám zavedený systém ETCS na dĺžke 1200 km tratí (12,5% siete), zatiaľ čo na Slovensku je to len na 204 kilometroch (7% siete). Rovnakým štandardom je vybavených aj 1803 vlakov Českých dráh, čo je realita len pre 89 rušňov slovenského dopravcu ZSSK. 

Napriek podfinancovaniu slovenských železníc štát uvoľnil dotáciu 5,2 milióna eur na leteckú linku Bratislava - Košice a naďalej platí zhruba 50 miliónov eur ročne dotáciu na vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov. 

Vlaky zadarmo zvažovali v minulosti aj v Česku, ale túto myšlienku zavrhli. „Ak je niečo zadarmo, ľudia si to nevážia a ak je to pre všetkých zadarmo, tak riskujete, že sa ľudia budú prevážať aj zbytočne,“ hovorí Ivo Drahotský. V rozhovore približuje aj nové trendy vo vlakovej doprave, napríklad v podobe autonómnych vlakov, ktoré už v Česku jazdia, alebo vysokorýchlostnej železnice, o ktorej česká vláda uvažuje. Moderuje Eva Mihočková.

V článku sa dozviete: 

• Aký zlý je technický stav slovenských železníc

• Ako funguje systém ETCS v Česku a na Slovensku

• Aký zmysel má dotovaná letecká linka Bratislava - Košice

• Prečo vlaky zadarmo nie sú dobrý nápad

• Kam smeruje budúcnosť železničnej dopravy a kde je Slovensko

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Jej spolumajiteľ Marek Vaško v rozhovore vysvetľuje, že slovenské firmy môžu uspieť aj vo svetovej konkurencii, ak majú dostatočne kvalitný produkt a dokážu vystupovať ako rovnocenný hráč.

„Slovenským firmám chýba väčšie sebavedomie. Potrebujeme zmeniť myslenie a neočakávať, že k nám príde nejaký veľký zahraničný investor a ukáže nám, čo robiť. My sami máme na to, aby sme boli svetoví. Treba sa cítiť v Európe ako rovnocenný hráč, nebáť sa byť aj tvrdý a konkurovať veľkým etablovaným značkám,“ hovorí Vaško.

Rozvoju podnikania však nepomáha politika štátu, ktorá poškodzuje imidž krajiny v zahraničí, vytvára nepredvídateľné prostredie a nevie doručiť vymožiteľnosť práva. „Bolo by fajn, keby štát robil takú politiku, aby značka Slovensko bola rešpektovanejšia, aby tu mali chuť zahraničné spoločnosti rozvíjať svoje aktivity. Potom môžu reagovať aj slovenské firmy s ponukou svojich služieb a ekonomika napreduje.“

Marek Vaško v rozhovore približuje aj svoj pohľad na zelenú transformáciu, nedostatok pracovných síl a zodpovednosť firiem ozvať sa, keď krajina ide zlým smerom. Rozhovor moderuje Eva Mihočková.

V článku sa dozviete:

• Ako sa posunúť z montážnej dielne na inovačnú spoločnosť
• Problém konkurencieschopnosti slovenských firiem je mentálny
• Ako zlepšiť imidž krajiny pre podnikanie
• Ako sa získavajú zákazky pre Teslu alebo Tik Tok
• Kedy nastáva radosť z platenia daní
• Ako vyriešiť nedostatok pracovnej sily
• Zelená transformácia je príležitosť
•  Má byť firma aj spoločensky angažovaná?

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Niektorí recidivisti sa cítia takí nedotknuteľní, že nemajú problém pri krádeži za pár desiatok eur vytiahnuť nôž. „Včera v Bratislave jeden páchateľ prišiel „nakupovať“ so sekerou,“ hovorí Krajčovič. 

Vláda pod tlakom sľubuje zmenu zákona. Podľa Krajčoviča je nutné nájsť spôsob, ako efektívne trestať recidivistov, ktorí kradnú opakovane. „Nie je možné, aby obchody plnili funkciu sociálnych predajní, kam si isté skupiny ľudí chodia brať tovar zadarmo.“

Podľa štatistiky ministerstva vnútra za mesiace júl a august 2025 polícia zaznamenala takmer 4 500 prípadov krádeží kvalifikovaných ako priestupok. Celková škoda dosiahla 233-tisíc eur, priemerná výška blokovej pokuty bola 130 eur a priemerná škoda 52 eur. 

„Krádeží je určite viac, pretože nie všetky sa nahlasujú a nie všetkých zlodejov dokážeme odhaliť,“ hovorí Krajčovič. Dodáva, že sa určite zvýšila hodnota kradnutých vecí a recidíva tých istých zlodejov. 
Zároveň sa ukazuje, že zlodeji kradnú programovo na objednávku konkrétne druhy potravín, napríklad maslo, kávu alebo hovädziu sviečkovicu. Obchodníkov to stojí nemalé peniaze. 

„V roku 2024 sme ako obchodné reťazce investovali do zabezpečenia našich prevádzok viac peňazí, ako platíme na transakčnej dani. Sú to milióny eur,“ približuje Krajčovič. 

V rozhovore vysvetľuje aj reálnu a pocitovú infláciu cien potravín na Slovensku: „Najväčší problém na Slovensku nie sú vysoké ceny. Tie sú porovnateľné s okolitými krajinami. Slováci však majú nízku kúpyschopnosť, to znamená, že za svoje platy si nemôžu dovoliť nakúpiť toľko, ako obyvatelia iných krajín.“

Výsledkom je, že spotrebitelia oveľa viac siahajú po zahraničnom tovare, privátnych značkách a diskonte. Snažia sa ušetriť nielen na kvalite, ale už aj na kvantite. Bravčové mäso dokážu obchodníci nakúpiť v zahraničí o takmer tretinu lacnejšie. Martin Krajčovič tiež približuje, ako bude vyzerať situácia v slovenských obchodoch na budúci rok. Moderuje Eva Mihočková.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Minister vnútra a predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok označil ETS2 za „sociálny masaker.“ Katarína Chajdiaková zo Slovenskej komiatickej iniciatívy v rozhovore upozorňuje, že politici tému zneužívajú na získavanie voličov a klamú.

Existujú totiž oficiálne výpočty rôznych verejných inštitúcií, podľa ktorých sa priemernej domácnosti v rodinnom dome s benzínovým autom môžu pod vplyvom ETS2 výdavky zvýšiť o maximálne 270 eur.

„Ak má niekto dom kompletne obnovený a zateplený a používa tepelné čerpadlo, tak sa ho žiadne zvýšenie cien nedotkne,“ vysvetľuje Chajdiaková.

Ministri živnotného prostredia EU aktuálne schválili posunutie účinnosti systému ETS2 o jeden rok. To znamená, že do platnosti by mal vstúpiť až v roku 2028. To môže byť dobrou správou pre tých, ktorý rok navyše využijú na obnovu svojich domov s cieľom znížiť ich energetickú náročnosť, prípadne sa zbaviť vykurovania plynom alebo uhlím.

Pre Slovensko však posunutie účinnosti ETS2 zároveň znamená, že príde o zhruba 300 miliónov eur, ktoré mohlo čerpať zo Sociálneho klimatického fondu na podporu domácností, ktoré si obnovu domu nemôžu dovoliť. Vznik fondu je totiž previazaný na spustenie ETS2 a je časovo obmedzený.

Viac o následkoch ETS2 a možnostiach Sociálneho klimatického fondu vysvetľuje v rozhovore Katarína Chajdiaková zo Slovenskej klimatickej iniciatívy. Moderuje Eva Mihočková.

V článku sa dozviete:

• ETS2 sa posúva o rok. Je to dobrá správa?
• O koľko si domácnosti naozaj priplatia po zavedení ETS2
• Aká bude cena emisnej povolenky?
• Čo môžu ľudia urobiť, aby sa vyhli zdražovaniu po zavedení ETS2
• Ako bude fungovať Sociálny klimatický fond
• Aké sú následky nečinnosti pri klimatickej zmene

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Táto reforma nemá zmysel. Finančne nedostupné školy sa stanú ešte drahšími,“ upozorňuje v rozhovore. Zmena by mala platiť od septembra 2028. Súkromné a cirkevné školy si budú môcť vybrať, či budú naďalej vyberať školné a prídu o 20 percent normatívu na žiaka, ktorý im posiela štát, alebo sa vzdajú školného, otvoria sa prijímaniu všetkých detí z obvodu a zachovajú si normatív v plnej výške.

„Náš cieľ by mal byť, aby sme mali školy, ktoré nevyberajú žiadne poplatky. Ale to sa nedocieli týmto spôsobom,“ vysvetľuje Rehúš. Presne vypočítava, že spoplatnené školy by mali prísť asi o 500 eur ročne na žiaka, čomu sa skutočne drahé elitné školy bez väčších problémov prispôsobia. Finančne dostupnejšie školy s nižšími poplatkami však budú mať problém.

Je tu však spôsob, ako si škola môže zachovať školné aj normatív - ak uzavrie dohodu so štátom, že bude robiť inovácie a prijímať žiakov so špeciálnymi potrebami, ktorí by mali tvoriť do 30% všetkých detí. Aj tu však budú existovať výnimky a konkrétne pravidlá.

Želané výsledky v podobe vyššej matematickej gramotnosti a väčšej ochote vyberať si na štúdium technické odbory sa podľa analytika Rehúša nedostavia ani po zavedení povinnej maturity z matematiky.

Sú výskumy z Nemecka, ktoré ukazujú, že viac testovania z matematiky vyústilo len do toho, že učitelia začali vyvíjať na deti väčší tlak, dávali im viac úloh a následne klesla motivácia žiakov učiť sa matematiku a mať z nej radosť. „Obávam sa, že aj povinná maturita z matematiky zabije vnútornú motiváciu detí učiť sa ju. Oveľa lepšie výsledky by sme získali, ak by štát pomohol učiteľom lepšie tento predmet učiť,“ hovorí Rehúš.

Zároveň ponúka odpovede na otázky, či je prevádzkovanie súkromnej školy dobrý biznis a prečo vyššie výdavky na vzdelávanie vedú k väčšej ekonomickej prosperite krajiny. Rozhovor moderuje Eva Mihočková.

V článku sa dozviete:

• 1:52 O koľko peňazí prídu súkromné školy, ak budú vyberať školné
• 11:42 Slovensko nevyčlenilo peniaze na školskú reformu z Plánu obnovy
• 15:11 Ako sa súkromné školy vysporiadajú s novými pravidlami
• 17:00 Ako si školy môžu ponechať školné aj normatív
• 24:43 Sú súkromné školy lepšie ako štátne?
• 27:49 Sú súkromné školy dobrý biznis?
• 30:02 Komu pomôže maturita z matematiky?

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Toto je rozpočet z rýchlika. Chýbala poriadna diskusia a neobsahuje žiadne reformy a systémové zmeny, ktoré táto krajina potrebuje, aby zastavila rast dlhu,“ hovorí Ďurana.

Plány Ladislava Kamenického môžu naraziť na nižší výber daní. Podľa septembrovej daňovej prognózy dosiahne výpadok daňových príjmov v tomto roku takmer jednu miliardu eur. Prispievajú k tomu rovnakým dielom daň z pridanej hodnoty aj daň z príjmu právnických osôb. Podľa analytikov bude tento trend pokračovať aj v budúcom roku.

„Ľudia už nemajú chuť rozvíjať podnikanie. Vláda svojimi opatreniami tak brzdí celú ekonomiku. Všetky významné dane už zvýšila a stále to nestačí na zaplátanie diery vo výške troch miliárd eur. To už nedokáže zvýšením žiadnej dane. Táto cesta je vyčerpaná,“ uvádza analytik INESS.

Pripomína, že pre malú ekonomiku ako Slovensko je kritická už hranica dlhu 50% HDP a Slovensko je aktuálne na úrovni 61%. Napriek trom konsolidačným balíkom sa jeho rast nepodarilo zastaviť. Budúci rok sa dostane takmer na 63 % a v roku 2027 na 64 %.

Vláda sa bráni argumentami o ekonomickom protivetre v podobe amerických ciel a problémov Nemecka, pričom neustále opakuje zodpovednosť predchádzajúcej vlády. Nie je však ochotná znížiť štedré sociálne dávky, ani výraznejšie obmedziť náklady na vlastnú prevádzku.

Podľa Radovana Ďuranu je tak Slovensko na gréckej ceste a aj pre prípadnú budúcu vládu bude ťažké zvrátiť tento vývoj: „Môj osobný odhad je, že si zvolíme novú vládu, po dvoch rokoch padne, potom to bude druhá ešte skúšať štyri roky a potom to padne celé.“

Rozhovor moderuje Eva Mihočková.

V článku sa dozviete:

• 2:30 Prečo vláda nedokáže naplniť plánovaný deficit
• 10:42 Môže vláda urobiť z dôchodkov nedotknuteľnú prioritu?
• 12:29 Dokáže akákoľvek vláda osekať štedrý sociálny systém?
• 16:19 Je už Slovensko na gréckej ceste?
• 24:47 Môže za zlé verejné financie predchádzajúca vláda?
• 34:21 Šetrí vláda na sebe?
• 43:26 Ako Slovensko ovplyvňuje dianie v Európe

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zmeny vyvolali nesúhlasné reakcie a minister práce Erik Tomáš už avizuje novelu čerstvo prijatého zákona, ktorá by priniesla výnimku z platenia mikroodvodu aspoň pre niektoré skupiny živnostníkov. Medzitým už koalícia živnostníkom ustúpila aj v otázke transakčnej dane. Po novele zákona ju už nebudú musieť platiť.

„Minimálny sociálny odvod 131 eur je nastavený zákerne,“ hovorí daňovo-odvodový poradca a bývalý minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál. Vysvetľuje, že platitelia tohto mikroodvodu aj tak nedosiahnu ani minimálny dôchodok. Zavedenie povinných odvodov napríklad voči rodičom na materskej, ktorí si privyrábajú malé sumy, je podľa Mihála „čisté výpalníctvo štátu.“

Mnoho živnostníkov tak hľadá spôsoby, ako sa plateniu vysokých odvodov vyhnúť. Podľa Mihála je to nešťastná situácia: „Prečo nás zlé vládne zákony nútia, aby sme míňali svoju tvorivú energiu na hľadanie dier v systéme?“ Stále však existujú spôsoby, ako navigovať v novej odvodovej realite a mnohí živnostníci ich aj využívajú.

Jozef Mihál v rozhovore vysvetľuje, aké dnes majú živnostníci možnosti legálne sa vyhnúť plateniu vysokých odvodov a za jednu legislatívnu zmenu v rámci konsolidačného balíka dokonca vládu aj pochváli. Moderuje Eva Mihočková.

 V článku sa dozviete:

•  Transakčná daň je vlajková loď babráctva vlády

• Kto by mal mať výnimku z platenia povinného sociálneho odvodu?

• Komu sa oplatí založiť si s.r.o.

• Kedy sa oplatí pozastaviť živnosť

• Ako by konsolidácia mohla zasiahnuť aj skutočných milionárov

• Oplatí sa ukončiť živnosť a zamestnať sa?

• Končí sa éra fiktívnych živnostníkov?

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Čo však z toho bude mať pacient? „O čo viac ľudia zaplatia na odvodoch, o to menej môže potom štát zaplatiť za poistencov štátu,“ vysvetľuje v rozhovore zdravotnícka analytička Jana Ježíková, ktorá v rokoch 2020 - 2021 pôsobila ako štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva.

Približuje, že z hľadiska objemu zdrojov v zdravotníctve je najdôležitejšie, ako bude vyzerať budúcoročný štátny rozpočet a výdavkové limity. Podľa toho bude jasné, ako sa peniaze budú čerpať. V rezorte však rozhodne je veľký potenciál na zlepšenie hospodárenia.

Napríklad systém platieb zdravotných poisťovní každý rok vytvára nerovnosti a podľa Ježíkovej je to dôvod, prečo musí štát pravidelne dofinancovávať podvyživené štátne nemocnice desiatkami miliónov eur.

„Keby VšZP platila nemocniciam toľko, koľko im platia Dôvera a Union, tak za šesť uplynulých rokov by ušetrila 330 miliónov eur,“ hovorí Ježíková. Dodáva, že aktuálne sa to už mení a súkromné poisťovne sa začínajú približovať výškou platieb štátnej VšZP.

„Ja sa pýtam, prečo to súkromné poisťovne nerobili aj doteraz? Prečo doteraz platili nemocniciam menej ako štátna VšZP, tie sa potom zadlžovali a my všetci sme to museli hasiť z našich daní."

Analytička v rozhovore rozporuje tvrdenie, že súkromné nemocnice hospodária efektívnejšie, a vysvetľuje, prečo Penta a Agel nemajú v českom zdravotníckom systéme takú pozíciu ako na Slovensku. Reláciu Index moderuje Eva Mihočková.

V článku sa dozviete:

• 1:50 Prečo viac peňazí v zdravotníctve pacienti nepocítia

• 5:11 Ako bude šetriť ministerstvo zdravotníctva?

• 8:32 Ako zefektívniť systém zdravotnej starostlivosti?

• 12:51 Ktoré nemocnice hospodária lepšie?

• 28:15 Prečo patrí slovenské zdravotníctvo medzi najslabšie v EÚ

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Výber daní nezlepšíte daňovou amnestiou, ani hrozbami a znížením odpočtu DPH na firemné autá. Riešením je komplex opatrení, ktoré treba robiť dlhodobo,“ upozorňuje Blahová a dodáva, že na Slovensku klesá počet daňových kontrol aj dorubenej dane.

Zatiaľ čo v roku 2019 vykonali daniari zhruba 10-tisíc kontrol, v roku 2024 to bolo už len približne 7-tisíc. Aj nález z týchto kontrol bol v minulom roku o viac ako polovicu nižší v porovnaní s obdobím pred šiestimi rokmi. Klesol aj objem dorubenej dane z približne 250-tisíc eur v roku 2019 na zhruba 170 miliónov minulý rok.

„Netvrdím, že štát sa má nejako šialene sústreďovať na doruby. Ale toto nesvedčí o veľmi efektívnom výbere daní,“ hovorí daňová poradkyňa. Vysvetľuje, že problémom je nielen nízky počet kontrol, ale aj fakt, že väčšina sa sústreďuje len na DPH a daň z príjmov tvorí len malú časť pracovnej vyťaženosti kontrolórov.

„Na finančnej správe nastali dramatické zmeny. Odrazilo sa to aj na kontrolách a daniari nemajú kapacity. Lepší výber daní môže štát dosiahnuť hlavne trpezlivou mravenčou prácou, ktorá tu chýba,“ dodáva Bláhová.

Kritizuje aj pasivitu štátu vo vzťahu ku schránkovým offshore firmám, cez ktoré si stále vedia skutočne bohatí ľudia agresívne znižovať svoje daňové zaťaženie: „To sú milióny eur, ktoré odtekajú ktoviekam a znižujú daňové príjmy Slovenska. Ale nevidela som, že by to niekto kontroloval.“

Namiesto zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov a živnostníkov by sa vláda podľa Bláhovej mohla pozrieť napríklad na možnosti zaviesť špeciálnu daň pre ultra bohatých milionárov. Upozorňuje, že majú majetok rozložený v rôznych daňových rajoch a jeho hodnota stále narastá. Progresívna daň z príjmu sa ich nedotkne a vláda neplánuje zvýšiť ani majetkové dane.

„Sociálno-demokratické vlády rôznych krajín diskutujú na úrovni EÚ o zavedení špeciálnej dane pre ultra bohatých ľudí. Tam sa bavíme o majetku nad sto miliónov eur, na ktorý by bola uvalená táto extra daň. Nie je jednoduché to urobiť, ale ak je vôľa a expertíza, tak sa to dá. Na Slovensku nevidím vôľu ísť touto cestou, hoci máme sociálno-demokratickú vládu,“ hovorí poradkyňa Renáta Bláhová.

Vysvetľuje aj to, ako bude fungovať znížený odpočet DPH na firemné autá používané na súkromné účely a prečo je platenie daní z príjmu na Slovensku v podstate dobrovoľné, čo je svetový unikát. Rozhovor moderuje Eva Mihočková.

V článku sa dozviete:

• 1:47 Ako zlepšiť výber daní na Slovensku
• 06:09 Ako klesá počet daňových kontrol
• 08:09 Ako stúpa počet schránkových firiem na Cypre
• 10:18 Aké dane platia slovenskí miliardári
• 14:07 Ako bude fungovať znížený odpočet DPH na firemné autá
• 20:16 Jazda šéfa SIS Pavla Gašpara na firemnom aute
• 27:56 Ako bude fungovať daňová amnestia

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pavel Škriniar, pedagóg a finančný analytik Swiss Life Select vysvetľuje, že súčasný dôchodkový systém na Slovensku nie je dlhodobo udržateľný a ľudia v produktívnom veku sa musia aj samostatne finančne pripravovať na starobu. „Najväčší mýtus o dôchodkoch je presvedčenie, že niekto sa o mňa v starobe postará a ja pre to nemusím urobiť vôbec nič,“ hovorí Škriniar.

Najdostupnejším spôsobom, ako sa finančne pripravovať na dôchodok a nespoliehať sa len na štát je sporiť si v druhom pilieri. Minister práce Erik Tomáš však nedávno spochybnil význam tohto systému s tým, že 95 percent poberateľov dôchodku z prvého i druhého piliera dostáva v priemere o päťdesiat eur menšiu penziu, než akú by poberali, ak by peniaze dostávali len od Sociálnej poisťovne. Zvyšných päť percent ľudí má mať podľa ministra Tomáša v priemere len o 14 eur mesačne viac.

Preto ministerstvo navrhuje, aby ľudia mohli dobrovoľne opustiť druhý pilier, ak je to pre nich výhodné. Pavel Škriniar takýto krok neodporúča: „Dnes vám nikto s istotou nepovie, aký dôchodok budete mať o desať, dvadsať, tridsať rokov a tak sa ani nedá povedať, komu sa dnes oplatí odísť z druhého piliera. Výpočet teoretického dôchodku závisí od viacerých faktorov a mení sa v čase.“

Upozorňuje tiež, že nízke dôchodky čerstvých penzistov sú spôsobené aj tým, že väčšina z nich sa rozhodla pre programový výber nasporenej sumy v druhom pilieri namiesto toho, aby si nechali vyplácať doživotný dôchodok. Získaný balík peňazí potom mnohí z nich použili na nákupy, či už elektroniky, auta, alebo dovolenky.

„Druhý pilier je určený na zabezpečenie príjmov v čase staroby a nie na často jednorázovú spotrebu pri programovom výbere na konci doby sporenia,“ dodáva analytik.

Ako sa aktuálna konsolidácia dotkne druhého piliera a ako Pavel Škriniar hodnotí avizované zmeny v tomto systéme? Sledujte Index, ktorý moderuje Eva Mihočková.

V článku sa dozviete:

• 02:00 Ako by mala vyzerať dobrá konsolidácia
• 3:40 Prečo sú 13. dôchodky nezmysel
• 8:45 Konsolidácia predsa len ovplyvní aj druhý pilier
• 13:01 Ako dnes funguje II. pilier a oplatí sa vystúpiť?
• 17:33 Oplatí sa programový výber z druhého piliera?
• 23:13 Kam sa podeli švajčiarske dôchodky?
• 33:41 Aké zmeny by sa mali udiať v druhom pilieri

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Konsolidácia citeľne zasiahne predovšetkým zamestnancov, SZČO a drobných živnostníkov. Zdravotné odvody sa im zdvihnú o jeden percentuálny bod, čo ešte viac zvýši už aj tak vysoké daňovo - odvodové zaťaženie na Slovensku.

Podľa Martina Šustera z Rozpočtovej rady vlády je v poriadku, že živnostníci prídu o niektoré výhody, na ktoré boli zvyknutí, ale predstavovali nesystémové benefity. Napríklad odvodové prázdniny sa skrátia na pol roka, a minimálne sociálne odvody sa zvýšia o pätinu.

„Je absurdné, že niekto je podnikateľ a tvári sa, že nemôže platiť ani odvody z minimálnej mzdy. To je opatrenie, ktoré ide proti vyhýbaniu sa platenia daní a to je v poriadku,“ hovorí M. Šuster.

Hoci transfery v sociálnej oblasti tvoria najväčšiu časť výdavkov verejných financií, konsolidácia sa ich dotkne len minimálne. Štát bude postupne znižovať dávky v nezamestnanosti a zmrazí sa valorizácia trinástych dôchodkov na obdobie troch rokov. Minister financií Ladislav Kamenický netají, že ide o politickú prioritu vlády a trináste dôchodky sú tak nedotknuteľné.

„Z politického hľadiska chápem, že nechcú v tomto ustúpiť, ale z ekonomického hľadiska 13. dôchodky nedávajú zmysel,“ hovorí ekonóm.

Podľa Martina Šustera vláda konsoliduje len veľmi jednoduchými zmenami, na ktoré stačí novelizovať pár zákonov. Nedokáže nájsť schopnosť a odvahu urobiť zásadné reformy, ktoré by priniesli reálne zefektívnenie fungovania dôležitých verejných sektorov, napríklad zdravotníctva alebo školstva, čím by sa dosiahla trvalá a zmysluplná úspora.

„Mnohé z týchto opatrení sú veľmi jednoduché, na ktoré stačí zmeniť pár riadkov v zákone. Ale táto vláda už robí svoju tretiu konsolidáciu a už by mohli prísť aj s niečim sofistikovanejším, s nejakou reálnou reformou s dlhodobým vplyvom,“ hovorí M. Šuster.

Ako veľmi konsolidácia spomalí ekonomický rast na Slovensku a či bude stačiť na ozdravenie verejných financií odpovedá Martin Šuster v rozhovore s Evou Mihočkovou.

V článku sa dozviete:

• Aké bude zvýšenie zdravotných odvodov zamestnancov
• Čo spôsobí Slovensku spomalenie hospodárskeho rastu
• Aké zmeny čakajú SZČO a živnostníkov
• Prečo štát nekonsoliduje cez reformy
• Prečo sú 13. dôchodky nedotknuteľné
• Výdavky do sociálnej oblasti sú najviac podcenené
• Ako budú vyzerať zmeny v daniach
• Daňový trik na voličov

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zákazníci však vnímajú, že ceny v reštauráciách sú stále vyššie a zaplatiť za obedové menu 10 eur už nie je ničím výnimočné. R. Nagy vysvetľuje, že dôvodom sú rastúce náklady na mzdy zamestnancov, nákup surovín a energie. Zdražovanie sa tak stalo nevyhnutným následkom a zníženie DPH pre gastro na päť percent stačilo len na to, aby ceny nestúpli ešte viac.

Situáciu komplikuje aj transakčná daň. „Naši dodávatelia nás prosili, aby sme im platili v hotovosti a vyhli sa tak transakčnej dani. Ale my tú hotovosť nemáme, pretože väčšinu platieb prijímame kartou,“ vysvetľuje R. Nagy. Dodáva, že tento tlak už ustal a podnikatelia si čiastočne zvykli. „My sme to dokázali absorbovať a nepreniesli sme to na zákazníkov. Ale je to ďalšia rana pod pás pre nás.“

Podnikatelia v gastrobiznise dnes čelia veľkému nedostatku pracovných síl, hoci situáciu čiastočne zachraňujú ukrajinskí pracovníci. „Ukrajinci nám veľmi pomáhajú, ale nie je ich toľko, koľko sme dúfali. Mnohí idú radšej do Čiech alebo do Poľska,“ uvádza R. Nagy. Prezrádza tiež, aká je s nimi spolupráca na pracovisku a dodáva, že sú prekvapivo sebavedomejší ako Slováci, keď sa uchádzajú o prácu.

Odpovedá aj na otázky, ako sa budú ďalej vyvíjať ceny za obed alebo večeru v reštaurácii, akým prevádzkam sa dnes darí a aké sú trendy pre gastro do budúcnosti. Moderuje Eva Mihočková.

V článku sa dozviete:

• 3:30 Ako vzniká cena obedového menu
• 6:12 Ako podnikateľov ovplyvňuje transakčná daň
• 11:50 Môžu byť ceny v reštauráciách nižšie?
• 15:37 Aký by bol vplyv 25% DPH?
• 16:52 Kto dnes pracuje v gastre a koľko zarába
• 22:07 Zachraňujú gastro ukrajinskí pracovníci?
• 33:00 Aké sú dnes trendy v gastrobiznise

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Napriek všeobecne prospešnému cieľu má Green Deal veľa odporcov, ktorí namietajú, že EÚ takto neúmerne zaťažuje priemysel i bežných ľudí a vo výsledku poškodzuje svoju konkurencieschopnosť. Podobné názory presadzuje aj viacero predstaviteľov slovenskej vládnej koalície, napríklad minister životného prostredia Tomáš Taraba.

Existujú však aj mnohé firmy, ktoré dokážu zo zelenej transformácie ťažiť a využívať ju vo svoj prospech. Potvrdzuje to aj Michaela Hletková Ploszeková zo Zväzu automobilového priemyslu, kde je zodpovedná za komunikáciu s vládou v oblasti environmentálnej legislatívy. Zároveň pracuje v jednej slovenskej automobilke ako vedúca oddelenia životného prostredia.

Je presvedčená, že Slovensko potrebuje ako spoločnosť dospieť v otázkach zelenej transformácie a prijať ju ako nový ekonomický model. „Ak ju nechápeme a bojíme sa jej, tak nás prenasledujú zbytočné obavy,“ tvrdí, Hletková Ploszeková.

Jej skúsenosti z praxe potvrdzujú, že schopnosť zavádzať zelené opatrenia do výroby prináša firmám úspory a konkurenčnú výhodu. Napriek tomu väčšina firiem na Slovensku vníma Green Deal ako hrozbu. Podľa prieskumu EIB 48% slovenských firiem vníma zelenú reguláciu ako riziko a len 10% ako príležitosť.

Michaela Hletková Ploszeková v rozhovore uvádza príklady, ako je zelená transformácia pre krajinu prospešná a približuje dôvody, pre ktoré sa tento proces na Slovensku rozbieha pomaly. Odpovedá aj na otázky, keď bude Európa schopná recyklovať všetky batérie z elektromobilov a prečo sa netreba báť podnikov na spracovanie odpadu. Moderuje Eva Mihočková.

V článku sa dozviete:

• 2:54 Či ničí zelená transformácia konkurencieschopnosť slovenských firiem
• 11:24 Chcú automobilky ďalej predávať spaľovacie motory?
• 14:54 Koľko firiem na Slovensku vníma zelenú reguláciu ako riziko/príležitosť
• 22:05 Prečo je dnes problém recyklovať batérie a odpad
• 40:25 Aká je motivácia firiem byť uhlíkovo neutrálne

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Investičný expert zo spoločnosti Finax Ján Jursa potvrdzuje, že obranný priemysel patrí medzi aktuálne investičné hity. Index S&P Aerospace & Defense ETF (XAR) vzrástol o 30 % v roku 2024, čo výrazne prekonalo širší trh. Takéto trendy sa však na trhu objavujú pravidelne a nie raz končia prasknutím bubliny.

„Máme za sebou v tomto sektore masívny rast a je otázne, či to bude takto pokračovať aj ďalej,“ hovorí Jursa. „Tie firmy sú z pohľadu hodnoty a tržieb nadhodnotené a spoliehajú sa na politické sľuby, o ktorých nevieme s istotou, či sa naplnia. Preto by som odporúčal byť opatrný, pretože doterajší raketový rast nie je zárukou aj ďalšieho raketového rastu.“

Zbrojovky rastú pod vplyvom napätej geopolitickej situácie a hrozby rozšírenia vojny ďalej do Európy. To mení aj nálady niektorých investorov, čo potvrdzuje prieskum investičnej platformy eToro v roku 2025. Vyplýva z neho, že až 39 % investorov upriamuje svoje portfólio na geopolitickú stabilitu a 62 % mladších investorov (18–35 r.) uprednostňuje akcie zo sektora obrany, energetiky a „zlaté ETF.“

Ján Jursa potvrdzuje, že sú to trendy, kam dnes mladí ľudia tlačia peniaze, ale to nevyhnutne neznamená, že je to tá najlepšia stratégia. „Ak by ste ten prieskum urobili pred štyrmi rokmi, zasa by tam boli iné sektory. Nie sú to zlé investície, ale trendy sa menia.“

Dodáva, že investovanie sa pre mladú generáciu v poslednej dobe zmenilo zo snahy budovať majetok k snahe skôr zabávať sa tým a chcú si to okoreniť aj trendovými hitmi. Dlhodobé skúsenosti však varujú, že najlepším riešením je vždy diverzifikovať svoje portfólio a nespoliehať sa na aktuálne hity.

Ako umelá inteligencia mení svet investovania, aké sú vyhliadky ESG fondov a je dobré investovať časť úspor v II. pilieri do nájomných bytov a diaľnic? Odpovede ponúka Ján Jursa zo spoločnosti Finax. Moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa dozviete:

• 02:19 Ako vyrástli zbrojovky za posledné obdobie

• 3:31 Či budú akcie zbrojoviek rásť aj v budúcnosti

• 07:01 Ako si nastaviť investičný horizont pri kúpe akcií zbrojoviek

• 08:15 Prečo nefungujú trendy v investovaní

• 10:19 Oplatí sa nakúpiť akcie individuálnych firiem?

• 11:20 Ako indexy porážajú aktívne riadené fondy

• 13:36 Ako obavy z vojny menia investičné správanie ľudí

• 18:15 Kde sa dnes oplatí investovať?

• 24:30 Oplatí sa ešte investovať do OZE?

• 31:22 Je dobré investovať časť úspor v II. plieri do nájomných bytov a diaľnic?

• 35:04 Môže AI riadiť naše investičné portfólio?

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ak by však Slovensko dokázalo naštartovať výskum a inovácie, bolo by nielen bohatšie ale aj odolnejšie voči globálnym výzvam ako sú obchodné vojny s USA a Čínou, či nástup nových prevratných technológií. Potvrdzuje to Michaela Kršková, bývala Chief Innovation Officer slovenskej vlady a dnes členka poradnej rady Európskej inovačnej rady (EIC), teda 10 miliardového nástroja Európskej komisie na financovanie vysoko inovatívnych firiem z EU.

M. Kršková pôsobila v rokoch 2021 - 2024 na Úrade vlády SR, kde v rámci Plánu obnovy so svojím tímom naštartovala mnohé dôležité súčasti reformy podpory vedy a výskumu na Slovensku. Dnes však tvrdí, že Slovensko nedodržiava jeden zo svojich sľubov, ku ktorým sa v rámci Plánu obnovy zaviazalo.

„V rámci Plánu obnovy sme mali zaviesť nezávislé hodnotenie grantových výziev vrátane účasti zahraničných hodnotiteľov v komisiách. Napriek najlepšej snahe sa nám to nepodarilo,“ hovorí bývalá šéfka inovácií. Dodáva, že zahraničné hodnotenie bolo zavedené len v rámci Plánu obnovy, ale „bolo dokonale odignorované ostatnými orgánmi štátnej správy.“

To znamená, že väčšinu výziev zo štrukturálnych fondov naďalej posudzujú komisie zložené čisto zo slovenských hodnotiteľov. „My sme v niečom EÚ podviedli, pretože sme získali peniaze z Plánu obnovy za nedokončenú reformu. Niekto si to vysvetľuje tak, že to malo byť zavedené len na projekty z Plánu obnovy, ale to je veľká dezinterpretácia toho, čo od nás Európska komisia očakávala. Je to totálna sabotáž tejto reformy,“ hovorí Kršková.

Takýto stav prispieva k zloženiu komisií, ktoré nie vždy dokážu vyberať projekty podľa skutočnej kvality a jedným z výsledkov sú aj európske zdroje prideľované na penzióny, ktoré neslúžia cestovnému ruchu, ale ako súkromné haciendy vyvolených.

Michaela Kršková hovorí aj o tom, ako Slovensko stále dopláca na ekonomiku založenú na privatizácii 90-tych rokov a vysokú koncentráciu zahraničných investorov, ktorí však nemajú ambíciu podporovať na Slovensku vývoj, výskum a rizikový kapitál. Chýba silná vrstva domácich firiem, ktoré by boli schopné prísť s inovatívnymi riešeniami a stať sa lídrami vo svojich segmentoch.

Dôvodom je aj odliv mozgov, ktorý je v prípade Slovenska jeden z najväčších v EÚ. Talentovaní ľudia radšej odchádzajú študovať a pracovať do zahraničia, najmä do Českej republiky. „Máme o polovicu menej doktorandov ako je európsky priemer a to najmä v technických odboroch a prírodných vedách. To sú ľudia, ktorí sú potom nositeľmi inovácií a patentov, ktoré sa dajú ďalej komercionalizovať,“ hovorí Kršková.

Hovorí aj o tom, prečo Slovensko „trestá“ investovanie do imania domácich firiem a ako by mal vyzerať ideálny ekonomický mix a inovačný ekosystém v krajine. Reláciu Index moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa dozviete:

• 1:54 Aké to je snažiť sa presadzovať inovácie v zastaranom štátnom aparáte

• 3:20 Prečo Slovensko už 25 rokov hovorí o znalostnej ekonomike, ale stále ju nemá

• 5:47 Ako malo Slovensko zaviesť nezávislé hodnotenie grantových výziev

• 7:37 V čom Slovensko podviedlo Európsku komisiu

• 9:50 Prečo mrháme európskymi zdrojmi na stavbu penziónov pre vyvolených

• 11:33 Prečo je Slovensko najzraniteľnejšou krajinou EÚ v obchodnej vojne s USA

• 13:21 Ako nás zahraničné investície uspali a dodnes sme sa nezobudili

• 21:32 Prečo sú zahraniční investori slabinou Slovenska

• 31:29 Aký je rozdiel v mentalite Američanov a Európanov v biznise

• 41:08 Ako bude fungovať nový Fond pre konkurencieschopnosť v EÚ

  _

  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

  –

  Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

  –

  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

  –

  Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

   

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Odborníci hovoria o dohode o nás bez nás a o tom, že Európa stráca bezpečnostné záruky, na ktoré sa roky spoliehala.

Faktom však ostáva aj to, že práve Európa sa dlhodobo spolieha na Spojené štáty a otázku vlastnej obrany zanedbávala. „Dialo sa to aj z pohodlnosti politických lídrov. Do zrkadla by sme sa však mali pozrieť aj my ako občania, či vôbec bol z našej strany požiadavka na politických lídrov, aby sa seriózne zaoberali obranou,“ hovorí vojnový analytik Matej Kandrík.

V aktuálnych debatách o navýšení výdavkov na obranu by však podľa neho nemalo prevládať konkrétne percentuálne číslo navýšenia, ale to, čo za peniaze získame. „Rusko dnes zbrojí šialeným spôsobom. Veľká časť týchto zdrojov dnes horí na Ukrajine. My sme zase veľa techniky poskytli Ukrajine, vyprázdnili sme svoje zásoby a tri roky diskutujeme, ako nakopneme efektivitu zbrojného priemyslu tak, aby sme podporili Ukrajinu a súčasne doplnili vlastné prázdne sklady,“ hovorí Kandrík.

Čo sa týka slovenskej obranyschopnosti, pohľad na ňu je podľa Kandríka smutný. „Na východnom krídle sme pravdepodobne najslabším článkom,“ dodáva. Dôvodom je podľa neho dlhodobé zanedbávanie, aktuálne nastavenie politikov, ale aj rôzne účtovné triky.

Je teda Európa schopná brániť sa sama? Aké problémy má náš obranný priemysel, prečo krajiny nevynakladajú dostatočné množstvo peňazí na obranu a bolo by Rusko so svojou ekonomikou schopné viesť vojnu na celom kontinente?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá šéf think tanku a vojnový analytik Adapt Institute Matej Kandrík.

*Časť je reprízou z 20. februára 2025.

​V rozhovore sa dozviete:

• 3:50 Vzťah Európy k vlastnej bezpečnosti.
• 8:27 Bude Rusko schopné napadnúť ďalší štát?
• 11:42 Pripravenosť Európy na útok Ruska.
• 16:22 Slovensko a jeho výdavky na obranu.
• 19:57 Čo robia zvyšné krajiny východného krídla.​​​
• 26:23 Rozhodnutie EÚ o výdavkoch na obranu.
• 35:10 Trumpove vyhrážky krajinám NATO.
• 38:39 Ako má Európa riešiť obranu spoločne.
• 43:24 Ako by Európa obranu financovala.
• 46:11 Voľby v Európy a ich dopady na obranu.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dohoda na cle, ktoré USA uvalia na Európsku úniu konečne padla. Nová sadzba je 15 percent a názory na to, či je to veľa alebo málo sa rôznia aj v rámci Európy. Dnes sa preto na dohodu pozrieme v Index newslettri bližšie a takisto si niečo povieme o tom, či vláda zvažuje opäť zvýšiť DPH.

Ďakujem, že ste doteraz zostali verní Index newslettru a prihlásili ste sa na jeho odber na tomto odkaze. Ten tohto týždňový je na najbližších desať mesiacov posledný, odchádzam totiž na Fulbrightove štipendium do Spojených štátov.

Stále sa však môžete tešiť na štvrtkový video podcast Index, ktorý bude počas mojej neprítomnosti moderovať Eva Mihočková. Pri newslettri aj za kamerou sa opäť stretneme budúce leto.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Podľa makroanalytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka sa dalo vylobovať aj viac, no v stávke bolo mnohé. Únia totiž na jednej strane disponuje obrovskou ekonomickou silou, na strane druhej však debaty s USA očividne neboli len o obchodnej dohode. „Diskutovali sa aj ďalšie otázky, ako bezpečnosť či Ukrajina. Zrejme šlo aj o to, aby sme Trumpa v procese nejak nenahnevali a v zápale hnevu sa nerozhodol, že napríklad USA opustia NATO,“ vysvetľuje Horňák.

Avizované navýšenie sa podľa neho dá prirovnať k situácii z 30. rokov 20. storočia, kedy prezident Hoover po Veľkej hospodárskej kríze navýšil importnú colnú sadzbu na dvadsaťtisíc produktov s cieľom ochrániť americký priemysel pred zahraničnou konkurenciou.

„Ani vtedy to nedopadlo veľmi šťastne pre americkú ekonomiku, keďže aj iné krajiny pristúpili k odvetným clám. Došlo k obchodnej vojne, poklesu exportu, vyšším cenám a poklesu zamestnanosti. Malo to však vplyv aj na svetový obchod. Počas piatich rokov došlo k poklesu jeho objemu o šesťdesiat percent. Aj história nám takto vlastne ukazuje, že snahy o protekcionizmus nemajú veľmi šťastné konce,“ objasňuje analytik.

Čo všetko nakoniec dohoda na pätnástich percentách zahŕňa, mohla si Európa vylobovať aj nižšie clo, kto v tomto boji prehral, kto vyhral a čo Slovensko a jeho ekonomika?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá makroanalytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

​V rozhovore sa dozviete:

• 2:41 Čo všetko 15-percentné clo zahŕňa.
• 5:35 Bude sa meniť clo na oceľ a hliník?
• 7:02 Aké navýšenie predstavuje 15-percentné clo.
• 9:30 Mohla si únia vylobovať nižšie clá?
• 13:37 Ako by vyzerala obchodná vojna.​​​
• 18:20 Aké clá aplikuje EÚ na USA?
• 20:57 Nakoľko clo zvládne európska ekonomika.
• 26:09 Oplatil sa Británii Brexit vzhľadom na clo?
• 28:21 Ako clo ovplyvní slovenskú ekonomiku?
• 32:09 Dopad dohody o nákupe energií za 750 miliárd dolárov.
• 34:26 Aký dopad budú mať clá na Američanov.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Robert Fico sa chváli, aké skvelé veci vyloboval vďaka tomu, že vydieral komisiu pri 18. balíku protiruských sankcií. Čo sa mu reálne podarilo a ako sme na tom na Slovensku čo sa týka ohrozenia chudobou, na to sa v Index newslettri pozrieme bližšie.

Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Robert Fico koniec ruského plynu opakovane nazýva nevídanou hrozbou a politickým rozhodnutím komisie, o potrebe energetickej bezpečnosti a odpútania sa od agresora už ale nehovorí nič.

Podľa energo analytika Radovana Potočára komisia síce v niektorých oblastiach, ktoré Ficovi garantovala, môže čo-to urobiť, nateraz sa však nedá hovoriť o žiadnej relevantnej legislatíve. Ak by nakoniec došlo aj na ňu, potrvá podľa neho mesiace, kým bude prijatá.

„Navyše, ak sa pozrieme len na ceny plynu, pri ktorých sa hovorí o strope, nikto nemá burzu kompletne v rukách. Jediný príklad z roku 2022, kedy bol na čas zavedený cenový strop, nikdy nebol využitý a dnes už de facto neexistuje. Aj teraz bude teda riešenie závisieť od jeho konkrétneho nastavenia,“ objasňuje analytik.

Opäť sa pritom hovorí aj o možnosti využiť na kompenzáciu vysokých cien energií (ak k nim dôjde) časť prostriedkov z eurofondov, čo podľa Potočára predstavuje opakovanie chyby z minulosti - ich nehospodárne využitie. „Zase sme v situácii, kedy peniaze nepoužijeme na nič užitočné, iba ich opäť prejeme, respektíve doslova spálime v kotloch,“ približuje.

Naopak, využiť by sa podľa neho mali skôr na preventívne opatrenia, ktoré dokážu viesť k zníženiu spotreby plynu, či už v domácnostiach alebo v prípade podnikov.

Je ale situácia Slovenska v prípade stopnutia ruského plynu naozaj taká bezútešná, a ak áno, prečo sme jediní, čo sa stavajú na zadné a Česi či Rakúšania nemajú s rozhodnutím komisie žiaden problém? A vôbec, aké záruky si to Fico vyloboval?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá energo analytik Radovan Potočár.

​V rozhovore sa dozviete:

• 1:35 Ako má phase-out ruského plynu vyzerať.
• 4:10 Pravdepodobnosť, že nastane krízová situácia.
• 9:56 Prečo Merz hovorí, že máme problém?
• 14:54 Vie komisia poskytnúť Slovensku garancie?
• 16:40 Kto rozhoduje o výške prepravných poplatkov?​​​
• 18:44 Využitie eurofondov na kompenzáciu cien energií.
• 22:35 Ako si Gazprom plní svoje záväzky voči nám.
• 26:15 Má Slovensko dosť alternatív k ruskému plynu?
• 30:45 Čo spôsobia Trumpove sekundárne clá.
• 33:02 18. balík protiruských sankcií.
• 35:25 Adresná energopomoc.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Problémom je aj predpoklad nižšieho výberu spotrebných daní, najmä pokiaľ ide o transakčnú daň. Podľa Šustra nie je vhodná pre ekonomiku nášho typu a zároveň má stále výrazné nedostatky.

„V kombinácii s vyššou DPH takisto vedie k tomu, že zdaňovanie výroby a predaja je na Slovensku extrémne vysoké,“ objasňuje analytik.

Koalícia však aj napriek tomu hovorí o zvyšovaní trinástych dôchodkov a o vyšších platoch pre učiteľov. Naopak, debaty o škrtoch na strane výdavkov tento rok či do budúcna nepočuť vôbec.

Len samotný dôchodkový systém je podľa Šustra neudržateľný. „Treba ho dotovať zo štátneho rozpočtu tromi miliardami ročne a bude to ďalej stúpať. Iba trináste dôchodky vyjdú tento rok na deväťsto miliónov eur a máme tu ďalšie sociálne dávky, ktoré pribudli za posledných desať rokov,“ približuje. Sociálna poisťovňa tak podľa neho vytvára už takmer polovicu zo skoro sedemmiliardového deficitu.

Čo je teda pravdy na tom, že na budúci rok bude treba šetriť ešte viac, než sa plánovalo, čo dávky ako trináste dôchodky spôsobujú dnes a do budúcna, či štát siahne na II. pilier, alebo na niektoré zo sociálnych dávok a čo sa stane, ak sa dlh nepodarí stlačiť dolu?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.

(Oprava: Vo videu zaznie, že podľa odhadu RRZ ekonomika tento rok porastie o 3 až 4 percentuálne body menej než sa očakávalo v októbri 2024. Správne má byť o 0,3 až 0,4 percentuálne body.)

*Časť je reprízou z 27. februára 2025.

​V rozhovore sa dozviete:

• 1:11 Prečo štát vyberie na daniach menej.
• 5:30 Kedy uvidíme, koľko štát vybral na DPH.
• 10:57 Prečo neplníme plány vlády na šetrenie.
• 14:52 Dosahy vyšších trinástych dôchodkov.
• 21:34 Ako sa dôchodky zvyšujú.​​​
• 24:12 Správne nastavenie dôchodkov.
• 30:34 Ako sa pripraviť na dôchodok.
• 33:07 Aké veľké šetrenie nás o rok čaká.
• 39:30 Kde vláda bude šetriť.
• 45:34 Siahne vláda na II. pilier?
• 48:49 II. pilier a štátne investičné projekty
• 52:09 Čo ak štát nezačne šetriť?

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vláda sa pred letným voľnom stretla s automobilkami, aby riešila pokles ich konkurencieschopnosti. Na stretnutie, ale aj na stav eurofondov a tržby firiem sa v Index newslettri pozrieme bližšie.

Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.

Krátky oznam: Budúci týždeň bude mať Index newsletter letnú pauzu, najbližšie vyjde v piatok, 25. júla.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

K zmrazeniu pritom došlo preto, že Slovensko, ako už tradične, nevie peniaze čerpať a vyše miliarda eur aktuálne podlieha revízii od Európskej komisie, ktorej výsledkom má byť ich presun na iné projekty. Súčasťou sú aj spomínané dve stovky z balíka priamo pre samosprávy.

Podľa analytičky portálu Euractiv Slovakia Barbary Zmuškovej je bizarné hlavne to, ako nik z vlády nechce priznať, kto vlastne o odobratí čiastky z balíka pre regióny rozhodol. „Nepamätám si, že by sa niečo podobné dialo pri tak vážnej veci. Migaľ napríklad hovorí, že on na vládu šiel s tým, že samosprávam sa nebude nič brať a samotné odobratie mal navrhnúť Drucker. Aktuálne zase hovorí, že už to mal iniciovať Taraba,“ vyratúva Zmušková s tým, že to podľa nej súvisí hlavne s politickou krízou v strane Hlas.

Samostatná kapitola sú pritom podľa nej aj návrhy, na čo chce vláda peniaze použiť. „Spomínajú sa kompenzácie za plyn, čo je úplný eurofondový nezmysel. Ďalším nápadom je, aby nám komisia zarátala, že sme peniaze minuli na dostavbu diaľnice D3, ktorá ešte nie je hotová a ani do konca roka nebude,“ dodáva.

Navyše problémy vykazuje aj plán obnovy, kde Slovensku ostáva iba jeden rok na to, aby dokázalo využiť všetkých šesť miliárd eur, ktoré cezeň získalo. „Viacero z opatrení je na hrane a to aj napriek revízii, ktorú si dala vypracovať súčasná vláda koncom minulého roka,“ dodáva analytička.

Čo sa teda deje v oblasti eurofondov a plánu obnovy, ktoré rezorty si neplnia svoje povinnosti, aké reformy a investície sme zanedbali a ako je to v skutočnosti so zamrznutými peniazmi?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá analytička portálu Euractiv Slovakia Barbara Zmušková.

​V rozhovore sa dozviete:

• 1:01 O čo v spore o 200 miliónov ide.
• 3:17 Ako majú eurofondy priamo v regiónoch fungovať.
• 4:50 Prečo sa regionálne eurofondy nečerpajú.
• 8:55 Prečo stále fungujú výzvy a nie vyzvania.
• 11:54 Prečo sa nečerpajú ani bežné eurofondy.
• 16:00 Kto rozhodol o tom, že peniaze sa zoberú aj samosprávam.
• 18:11 Načo chce vláda zrevidované peniaze použiť.
• 24:01 Stíhajú sa eurofondy dočerpať?
• 25:18 Ako sme na tom pri pláne obnovy?
• 28:19 Čo z Plánu obnovy vypadlo?
• 30:11 Prečo nebudú nové psychotesty?
• 33:31 Koľko času máme na čerpanie Plánu obnovy?
• 35:34 Ako sa komisia stavia ku kontrole míľnikov?
• 38:12 Čo z budúcich míľnikov môže robiť problém?

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Minister školstva Tomáš Drucker sa chystá robiť zmeny vo financovaný súkromných a cirkevných škôl a tie protestujú. Čo zmena obsahuje a prečo je problém s tým, do čoho vláda investuje peniaze, na to sa v Index newslettri pozrieme bližšie.

Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

To potvrdzuje aj Ľubica Melcerová, PR manažérka zo spoločnosti Alma Career Slovakia. „Sme svedkami neistej situácie. Zamestnávatelia sú zdržanlivejší a viac analyzujú. Ak mali naplánované nábory alebo investície, skôr váhajú, mnohé majú dokonca zmrazenie náboru. Je to preto, že trend nízkej nezamestnanosti je možné udržať len v ekonomicky priaznivej situácii,“ vysvetľuje.

Na druhej strane sa extrémne zvýšil počet ľudí, ktorí majíu záujem nájsť si novú prácu. Podľa Melcerovej je to vidno aj na počte reakcií na inzerované ponuky. Kým minulý rok priemerne prejavilo záujem dvadsaťjeden ľudí, aktuálne je to dvadsaťšesť.

Problém pritom majú jednak ľudia s rokmi skúseností a s vyšpecifikovanými platovými, ale aj pracovnými podmienkami a tiež čerství absolventi. Podľa Zuzany Kaňuchovej, HR Business partnerky spoločnosti Alma Career Slovakia je to v druhom prípade spôsobené hlavne nástupom umelej inteligencie. „Juniorskejšie pozície firmy jednoducho nahradili takýmto spôsobom. A tento trend sa bude aj naďale stupňovať, preto by mladí uchádzači už počas školy mali myslieť na rozširovanie svojich zručností, vrátane dobrovolničenia a online kurzov,“ vysvetľuje Kaňuchová.

Čoho sme teda svedkami, ako výkonnosť ekonomiky môže ovplyvniť schopnosť firiem príjmať nových zamestnancov, dá sa čakať vlna preúšťania v budúcnosti a čo si vôbec firmy na svojich uchádzačoch všímajú najviac?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Ľubica Melcerová, PR manažérka a Zuzana Kaňuchová, HR Business partnerka, obe zo spoločnosti Alma Career Slovakia.

​V rozhovore sa dozviete:

• 1:13 Dochádza k obratu na trhu práce?
• 3:08 V ktorom regióne najviac chýbajú zamestnanci.
• 4:20 Problém ľudí so skúsenosťami zamestnať sa.
• 6:03 Šance absolventov nájsť si prácu.
• 12:14 Čo tvorí gro voľných pracovných ponúk.
• 15:20 Ako často je v poriadku meniť prácu.
• 17:05 Nižšie kvalifikované pozície a cudzinci.
• 22:08 Prečo sú firmy v niestote.
• 26:11 Je správny čas na zmenu práce?
• 28:37 Podľa čoho sa uchádzač rozhoduje.
• 31:47 Rozdiel medzi mladými a staršími v prístupe k práci.
• 34:45 Návrat matiek do zamestnania.
• 35:35 Najväčšie výzvy, ktoré čakajú pracovný trh.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Lídri členských krajín NATO sa dohodli na navýšení výdavkov na zbrojenie na päť percent. Ide o historický moment, na ktorý sa v tohtotýždňovom newslettri pozrieme bližšie a rozoberieme si aj to, prečo nízka nezamestnanosť nemusí znamenať, že máme vyhraté.

Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„To čo sa deje na Slovensku od roku 2020, kedy sme mali prvé veľké krízy, ukazuje, ako naša krajina nie je pripravená na zvládanie mimoriadnych situácií. Aj preto máme problém so štátnym rozpočtom a nevieme sa vôbec pozrieť na riešenia z nadhľadu,“ hovorí predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Riešením je podľa neho namodelovanie novej stratégie Slovenska do roku 2040, respektíve 2050.

Vypuklosť problému do značnej miery odzrkadľuje situácia v zdravotníctve, ktoré je podľa Andrassyho najvýznamnejším verejným sektorom dotýkajúcim sa každého z nás. Ani dnes však nie je možné zhodnotiť, či zdroje, ktoré doň prúdia (vyše desať miliárd eur ročne), sú dostatočné.

„Dôvodom je dátový a informačný chaos spôsobený aj tým, že pomaly každé dva roky vymieňame hlavu tohto rezortu,“ dodáva predseda NKÚ s tým, že situácia sa nezmení, ak šéf ministerstva nebude mať podporu premiéra a v systéme sa budú aj naďalej nachádzať lobistické skupiny, ktoré z neho peniaze iba odoberajú.

Problém je však podľa neho aj mzdový automat. Už dnes totiž dávame viac ako 82 percent všetkých zdrojov zo zdravotného poistenia na mzdy. „Ak to takto pôjde ďalej, slovenské zdravotníctvo dostaneme na kolená,“ dodáva.

Čo ďalšie sa deje v slovenskom zdravotníctve, ako s problémom súvisí naša konsolidácia a čo s tým celým má rezortizmus?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.

​V rozhovore sa dozviete:

• 1:14 Posolstvo správy NKÚ.
• 6:40 Atmosféra na výboroch pri prezentácii správ NKÚ.
• 9:10 V ktorých oblastiach stratégia chýba najviac.
• 12:05 Situácia v zdravotníctve.
• 15:57 Čo je dôvodom zadlženosti nemocníc.
• 19:16 Prečo nemocnice nedostávajú od poisťovní rovnaké peniaze.
• 24:48 Komu vyhovuje neustále oddlžovanie nemocníc.
• 28:55 Dôsledky výmeny riaditeľov štátnych nemocníc.
• 36:14 Hodnotenie spôsobu konsolidácie.
• 43:28 Dôležitosť eurofondov v regiónoch.
• 49:08 Dostaneme eurofondy aj v budúcnosti?
• 54:10 Ako by mala vyzerať naša dlhodobá vízia?

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nippon Steel od Američanov konečne získal U. S. Steel, ktoré sú aj matkou košických oceliarní. Tento týždeň sa preto v Index newslettri pozrieme na to, čo sa okolo košickej dcéry deje a priblížime si aj to, kto bude na Slovensku stavať ďalší reaktor.

Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako krajina nemáme víziu, kam sa posúvať do budúcna a náš premiér zatiaľ básni o krajinách ako Uzbekistan či Vietnam, ktoré dáva za príklad ekonomického rozmachu.

Podľa Márie Valachyovej, hlavnej ekonómky Slovenskej sporiteľne, pritom vôbec nejde o krajiny, s ktorými by sme sa mali porovnávať. „Uzbekistan je šesť až desaťkrát chudobnejší ako my,“ vysvetľuje. Nedemokratické režimy podľa nej navyše dostávajú krajiny do chudoby na ďalšie desiatky rokov, čo sa veľmi ťažko dobieha.

Slovensko by sa podľa nej v prvom rade malo sústrediť na lákanie ľudského kapitálu a inovácií, ktoré dokážu pritiahnuť firmy a s nimi aj investičný kapitál. Zatiaľ však nielenže nevieme lákať talenty zvonku, ale ani si udržať tie vlastné. Navyše, investičný kapitál odháňame konsolidáciou nastavenou hlavne na príjmovej stránke rozpočtu.

„Máme tu dvadsaťštyri percentnú korporátnu daň a ešte aj daň s finančných transakcií. Ministerstvo sa síce chváli tým, že tento rok vyberie od firiem na daniach o dvadsaťštyri percent viac a budúci rok ešte o osem percent. To však znamená brutálne zaťaženie v čase, keď ziskovosť firiem už minulý rok mierne klesla a predpokladám, že tento rok klesne ešte viac,“ dodáva ekonómka.

Prečo Slovensko zaostáva takmer vo všetkých rebríčkoch, ako zmeniť tento trend, či to, čo robí vláda, dokáže toto dianie zvrátiť a samozrejme, čo ten spomínaný Uzbekistan?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne.

​V rozhovore sa dozviete:

• 4:16 Slovensko na 24. mieste v Indexe prosperity. Čo to znamená?
• 9:35 Prečo iní rastú a Slovensko nie?
• 11:42 Ako konsolidácia ovplyvňuje život na Slovensku.
• 13:52 Oplatí sa konsolidovať cez zvyšovanie dane?
• 15:48 Mzdová dynamika krajín EÚ.
• 18:37 Schopnosť lákať investície na Slovensko.
• 25:24 Kedy Slovensko najviac reformovalo.
• 27:13 Je otvorenosť ekonomiky výhoda alebo nevýhoda?
• 32:11 Od ktorých krajín si brať príklad.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Robert Fico behal po Uzbekistane a vyhlasoval ich režim za vzor ekonomickej prosperity. Aj preto sa na to, aká je realita pozrieme v Index newslettri bližšie a povieme si aj o tom, ako veľmi Slovensko vymiera a prečo je to problém.

Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Richard Rybníček, primátor Trenčína a predseda Únie miest Slovenska, tvrdí, že prenechanie zodpovednosti nie je zlé, vláda by si však prípadné navyšovanie dane nemala zamieňať s konsolidáciou. „Tá je o robení reforiem, aj vážnych, ako napríklad reformy o daňovo odvodovom zaťažení. Inými slovami, znižovať dane tam, kde treba, aby ľuďom reálne ostalo viac peňazí v peňaženkách. Až potom by sme my v mestách mohli uvažovať o vyšších daniach z nehnuteľností,“ vysvetľuje.

Na obce a mestá chce Fico nechať aj prípadný návrh, ako zreformovať samosprávu a jej financovanie. Opakovane sa totiž spomína, aké veľké množstvo obcí Slovensko má, žiaden politik za posledných približne dvadsať rokov s tým však nič neurobil. Podľa Rybníčka je však takéto prenášanie zodpovednosti absurdné.

„Reálnu moc v štáte, možnosť prijímať zákony a mať k dispozícii obrovský aparát štátnych úradníkov, to má vláda, nie my,“ hovorí s tým, že Únia miest dokument, ktorý môže byť základom reformy už dávno pripravila, no premiér sa ňou zjavne neriadi. Namiesto toho sa podľa neho alibisticky zbavuje zodpovednosti.

Ako by malo vyzerať prípadné navyšovanie dane z nehnuteľností, čo by mala zahŕňať komunálna reforma, ako zmeniť financovanie miest a obcí a robia politici na celoštátnej úrovni v tomto smere dosť?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Richard Rybníček, primátor Trenčína a predseda Únie miest Slovenska.

​V rozhovore sa dozviete:

• 4:28 Máme kapacitu na zvyšovanie dane z nehnuteľností?
• 9:37 Prečo vláda nerobí komplexné konsolidačné opatrenia?
• 14:01 Majú komunálnu reformu robiť samosprávy?
• 18:38 Kto všetko má riešiť komunálnu reformu.
• 21:52 Príklad krajín, kde prebehla komunálna reforma.
• 23:47 Kedy naposledy niekto samosprávu reformoval na Slovensku.
• 27:48 Čo centralizácia spôsobuje v praxi.
• 33:04 Ako centralizácia bráni čerpaniu eurofondov.
• 37:36 Nastavovanie eurofondov v regiónoch.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nápad Andreja Danka zrušiť transakčnú daň pre živnostníkov či malé podniky naberá reálne kontúry. Preto sa naň tento týždeň v Index newslettri pozrieme bližšie a priblížime si aj to, ako demografia vplýva na trh s hypotékami.

Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ten mal v posledných týždňoch prezretie a aj keď za daň na jeseň hlasoval, aktuálne ju chcel pre živnostníkov a firmy s obratom do 100-tisíc eur zrušiť. Vraj ich zruinuje. Opozícia chce daň zrušiť úplne a premiér spolu s ministrom Ladislavom Kamenickým o tom nechcú ani počuť.

Podľa Ľubomíry Murgašovej, špecialistky na firemné dane zo spoločnosti Grant Thornton Slovakia, vylúčenie živnostníkov a firiem do istého obratu problém dane nevyrieši. „Krivdu pociťujú všetci, najviac však tí, ktorí robia veľa transakcií, čo nemusia byť zákonite živnostníci. Aj keď na jednej strane môže ísť o pozitívny politický krok, zase to len prehlbuje nesystematickosť,“ hovorí Murgašová.

Daň má totiž podľa nej negatívne dopady naprieč podnikateľským sektorom. „Bohužiaľ, mali sme s našimi klientami aj debaty o tom, že končia svoju ekonomickú činnosť na Slovensku a odchádzajú. Firma už jednoducho nemôže znášať ďalšie administratívne bremená a ďalšie daňové záťaže,“ hovorí daňová expertka.

Rovnako bežné je aj prenesenie finančného bremena ďalej. „Zvyšovanie cien je veľmi bežný argument, s ktorým sa stretávame. Zároveň sa však objavuje aj prepúšťanie, či prípadná nemožnosť zamestnancov dohodnúť sa na zvýšení mzdy,“ vyratúva Murgašová.

Čo daň za dva mesiace priniesla, ako sa jej firmy prispôsobujú, vrátila sa doba kešu a nakoľko reálne je jej zrušenie?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Ľubomíra Murgašová, špecialistka na firemné dane zo spoločnosti Grant Thornton Slovakia.

​V rozhovore sa dozviete:

• 1:07 Dva mesiace fungovania transakčnej dane.
• 1:41 Najväčší problém podnikateľov v súvislosti s transakčnou daňou.
• 7:43 Sú takto nejasné zákony bežné?
• 9:03 Prenajímateľ a SZČO - platí alebo neplatí daň?
• 12:34 Zmeny termínu podania dane.
• 14:57 Čo sú preúčtované náklady?
• 18:19 Odchody podnikateľov zo Slovenska.
• 19:26 Ako platiť čo najmenšiu daň.
• 23:10 Kto daňou trpí najviac.
• 24:39 Reálnosť výberu dane.
• 28:35 Budúcnosť transakčnej dane.
• 29:56 Úvahy o transakčnej dani v rámci EÚ.
• 31:24 Daňové úniky.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Do konsolidácie sa už zapojili aj zamestnávatelia. Vláde tento týždeň predstavili, ako si oni predstavujú hľadanie nových zdrojov do štátneho rozpočtu a netreba asi zdôrazňovať, že Robert Fico ich iniciatívou nebol nadšený. Na ich konkrétne návrhy sa v dnešnom Index newslettri pozrieme bližšie.

Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prípad, ktorý posledné týždne otriasa Slovenskom, zaujal už aj Európsky parlament a delegácia europoslancov kvôli nemu zavítala priamo k nám. Podľa Radovana Geista, vydavateľa portálu Euractiv.sk, ktorý sa venuje mapovaniu európskej politiky, ide o vážny škandál pre Slovensko.

„V týchto mesiacoch totiž začínajú debaty o európskom rozpočte a o tom, ako majú vyzerať eurofondové programy. Každé takéto odhalenie poukazuje na neefektívnosť existujúcej politiky, či už poľnohospodárskej alebo regionálnej,“ vysvetľuje.

Navyše, veci neprospieva ani to, ak vláda, respektíve jej predstavitelia, nie sú v prípade podobných delegácií súčinní, respektíve nezvládnu komunikáciu. Stalo sa tak napríklad v prípade poslednej delegácie v roku 2018, kedy europoslanci na Slovensko prišli v súvislosti s kauzou Dobytkár a rozprávali sa aj priamo s premiérom Robertom Ficom.

„Pýtali sa napríklad na prideľovanie dotácií na neexistujúcu pôdu, aj na prípadné zapojenie talianskej mafie. Stretnutie však bolo z Ficovej strany extrémne nezvládnuté,“ dodáva Geist.

Ako chápať návštevu europoslancov a čo z nej môže pre Slovensko vyplývať? A aká je pravdepodobnosť, že ako krajina prídeme o eurofondy?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá vydavateľ portálu Euractiv.sk Radovan Geist.

​V rozhovore sa dozviete:

• 1:09 O aký veľký škandál v prípade PPA ide.
• 2:11 Sú delegácie europoslancov bežná vec?
• 6:28 Branislav Ondruš: Prečo nebol súčasťou delegácie?
• 9:45 Vyjadrenia Šutaja Eštoka na margo európskej delegácie.
• 12:55 S kým sa delegácie v krajinách stretávajú.
• 15:13 Dôležitosť súčinnosti vlády.
• 17:08 Čo je úlohou delegácie po návšteve.
• 18:55 Čo Slovensku hrozí, ak sa zneužitie peňazí potvrdí.
• 23:46 Kde sa podobné kauzy s haciendami vyskytujú.
• 28:22 Hrozby o zablokovaní eurofondov.
• 36:01 Vadilo by slovenskej vláde prísť o eurofondy?

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kauza súkromných víl za štátne peniaze sa rozpletá ďalej. Nadácia Zastavme korupciu najnovšie priniesla informácie o piatich dotáciách, ktoré nejakým spôsobom vedú k oligarchovi Norbertovi Bödörovi. V Index newslettri si zistenia priblížime a pozrieme sa aj na staronový nápad so štvordňovým pracovným týždňom.

Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Investičný stratég a finančník Michal Nalevanko má na to iný názor. „Nazvyme veci pravými menami. Politici už urobili prvý krok na to, aby II. pilier zmenili na svoju kreditnú kartu. Druhý krok je, že ho zmenia na bankomat,“ hovorí finančník s tým, že s cieľom zneistiť sporiteľov a vybrať si z bankomatu čo najviac peňazí, budeme o II. pilieri z úst politikov počuť veľa poloprávd a zavádzajúcich tvrdení.

Pritom práve ich neustále zasahovanie je podľa neho jedným z dôvodov, prečo výnosy z II. piliera môžu byť nižšie. „Pokiaľ by ho politici v minulosti netorpédovali, na účtoch sporiteľov by bolo o dvadsať až osemdesiat percent viac peňazí ako je dnes,“ dodáva.

Spoliehať sa však len na druhý pilier, bez ohľadu na zásahy politikov, podľa Nalevanka nie je správne. „Nikdy nebol dizajnovaný tak, aby sa ľudia, ktorí z neho poberajú dôchodok, mohli porovnávať s nemeckými dôchodcami. Ak si niekto predstavuje svoju budúcnosť na dôchodku finančne zabezpečenú, musí sporiť a investovať aj inak,“ vysvetľuje Nalevanko.

Ako je to teda s druhým pilierom naozaj? Čo výnosy z neho skutočne ovplyvňuje najviac? A ako sa na dôchodok zabezpečiť bez pomoci štátu?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá investičný stratég a finančník Michal Nalevanko.

​V rozhovore sa dozviete:

• 3:00 Čo dokáže ovplyvniť výšku dôchodku z II. piliera
• 7:02 Prečo do II. piliera vstupovali starší ľudia
• 11:30 Je otvorenie II. piliera oslabenie?
• 14:33 Vplyv politických rozhodnutí na II. pilier
• 17:36 Má II. pilier aj dnes význam?
• 19:41 Dôležitosť iných foriem sporenia
• 21:33 Kedy s investovaním začať
• 22:17 Čo si pri investovaní na dôchodok všímať
• 28:26 Ako vnímať poklesy na trhu
• 34:12 Realitné fondy a menšie riziko

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Druhý pilier je opäť témou vládnej koalície a to v súvislosti s konsolidáciou. Ministerstvo práce priznalo, že chce začať debatu o jeho prípadnom otvorení, preto sa v Index newslettri na túto tému pozrieme bližšie. A zastavíme sa aj pri problematike malých obcí neschopných čerpať eurofondy.

Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Premiér Robert Fico však plán únie vehementne odmieta a tvrdí, že ide proti zdravému rozumu. Zároveň sa odvoláva na to, že členské štáty sa nikdy nezaviazali k úplnému zastaveniu dovozu fosílnych palív z Ruska, ale len k postupnému znižovaniu závislosti na nich.

Energo analytik Radovan Potočár tvrdí, že ide len o slovičkárenie. „Ako keby sa žiaci a učiteľka počas triednickej hodiny na niečom dohodli a potom, keď sa dohoda začne vykonávať, jeden zo žiakov začne hľadať kľučky a slovíčka, čo by sa dalo spochybniť a prečo dohoda neplatí,“ opisuje s tým, že sme v štvrtom roku plnoformátovej vojny a my stále platíme Rusku za dovozy energií.

Ako opodstatnené nevidí ani obavy premiéra z toho, že by sme ako Európa ostali závislí na inej krajine mimo Ruska, napríklad Spojených štátoch, ktoré sú už dnes najväčším dodávateľom skvapalneného plynu do Európy.

„Žiadna závislosť nie je dobrá, ale taká miera, akej sme boli svedkami pri ruskom plyne, tu určite nevzniká. Dodávky LNG získavame na globálnom trhu vďaka terminálom na príjem tankerov, nie vďaka potrubiu, ktoré má jeden začiatok a jeden koniec. Znamená to menšiu odkázanosť na jednom konkrétnom zdroji,“ dodáva Potočár.

Iná je aj situácia čo sa týka jadrového paliva. Je pravda, že všetky fungujúce reaktory na Slovensku sú ruského typu, a teda využívajú ruské palivo, prípadné alternatívy sa však riešia už dlhšie. Zmluvy s americkým Westinghousom a francúzskym Framatomom Slovensko podpísalo už počas minulých rokov a podobnú trajektóriu sledujú aj ďalšie jadrové mocnosti.

„Z roka na rok sa to uskutočniť nedá, ale v priebehu dlhšieho obdobia áno. A toto by malo byť dostatočné časové obdobie na to, aby sa to podarilo,“ dodáva.

Ako má koniec nákupu fosílnych palív od Ruska vyzerať, nakoľko je niečo také reálne? A čo reči Roberta Fica o tom, že takéto niečo je nepredstaviteľné a čisto politické rozhodnutie?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá energo analytik Radovan Potočár.

​V rozhovore sa dozviete:

• 2:00 Pôvod stopnutia ruských fosílnych palív
• ​​​​​​​3:25 Ako sa chce Európa odtrhnúť od závislosti na Rusku
• 6:45 Slovenský kontrakt s Gazspromom
• 10:29 Vedela by EÚ prežiť bez ruského plynu?
• 14:03 Hrozba ďalšej závislosti na inom štáte
• 17:58 Čo je tieňová flotila
• 20:17 Potenciálni zákazníci pre Putinove palivá v Európe
• 23:02 Obavy z vysokých cien plynu
• 26:10 Slovensko a iná ako ruská ropa
• 31:05 Alternatívne jadrové palivá
• 37:48 Bude môcť Fico plán únie vetovať?

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pôdohospodárska platobná agentúra má ďalší problém. Najnovšie zistenia ukazujú, že sa za čias jednofarebnej vlády Roberta Fica mali za štátne peniaze a eurofondy stavať súkromné vily pre vyvolených. Dnes sa preto v Index newslettri na tému pozrieme bližšie a rozoberieme si aj to, ako sa Fico stavia k stopke na ruský plyn.

Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Už aj vláda uznala, že do konca volebného obdobia sa jej nepodarí znížiť deficit pod tri percentá. Minister financií Ladislav Kamenický tento týždeň priniesol na vládu dokument, ktorý okrem spomínaného ukazuje aj čo to z konsolidačných opatrení. V novom Index newslettri sa tak na stav financií pozrieme bližšie a povieme si aj o tom, prečo zo Slovenska môže byť zbrojárska veľmoc.

Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Podľa Martiny Kandera zo spoločnosti Slovak Telekom už nestačí, ak operátor zabezpečuje len dobrý signál. „Časy, kedy ľudia riešili len to, či nebudú musieť mať na chate pri volaní ruku vystrčenú von z okna, sú dávno za nami. Teraz riešime hlavne kvalitné a konzistentné dátové pripojenie,“ vysvetľuje.

Za posledných deväť rokov sa totiž v prípade Slovak Telekomu objem prenesených dát navýšil až dvadsaťtrikrát, čo podľa Kandera predstavuje zvýšené nároky na samotnú sieť a jej následné dobudovávanie.

V niektorých oblastiach to pritom nie je vôbec jednoduché. „Horské lokality sú pre nás ťažšie, pretože v rámci ochrany prírody je náročnejšie získať povolenie zakopať optický kábel. Rovnako ako stavať vysielač v chránenom území,“ dodáva Kandera.

Zároveň sa objavia aj stuácie, kedy bežné fungovanie siete zlyhá a treba hľadať alternatívne riešenia. Príkladom sú podľa nej obrovské jesenné záplavy v Čechách, kedy kvôli chýbajúcej elektrine prestali fungovať aj základňové stanice mobilnej dátovej siete a bolo treba využiť ich prenosnú alternatívu.

Novinkou na zabezpečenie signálu v krízových situáciách je aj lietajúca stanica. Aj tu však treba mať vybavené všetky povolenia pre vstup do vzdušného priestoru.

Aké ďalšie výzvy so sebou pokrok vo využívaní digitálnych služieb prináša a do akej miery sa líši to, ako k nim pristupujú mladšie ročníky a naopak seniori? A kam až pokrok vo svete digitalizácie môže zájsť?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Martina Kandera, riaditeľka Komerčnej Mass Market divízie spoločnosti Slovak Telekom.

Tento diel Indexu vyšiel s podporou Slovak Telekom.

​V rozhovore sa dozviete:

• 0:55 Vývoj digitálnych služieb.
• 1:54 Ako sa zmenili online nároky ľudí.
• 3:08 Kedy sa zvýšili nároky ľudí.
• 5:06 Supersieť - technická aj používsteľská stránka.
• 8:02 Čoho sa týka modernizácia siete.
• 11:50 Problémy pri budovaní siete.
• 16:01 Príprava operátora na krízovú situáciu.
• 17:25 Nároky mladšej vs. staršej generácie.
• 20:55 Bezpečnosť mladej generácie na internete.
• 23:45 Čo prinesie budúcnosť dátových služieb.
• 25:30 Konsolidácia a vplyv na operátorov.
• 29:13 Zmeny prístupu k zákazníkom v budúcnosti.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Obdobie okolo Veľkej noci sa nieslo v duchu zatvárania viacerých fabrík na výrobu obuvi, čo obnovilo tému neatraktívnosti Slovenska v očiach investorov. Dnes sa preto na dôvody pozrieme bližšie a povieme si aj o tom, ako vláda v minulom roku (ne)hospodárila.

Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Takmer na sto percent sa do konsolidácie dostane daň z hazardu a vyššia daň z nehnuteľností,“ hovorí ekonomická redaktorka denníka SME Michaela Štalmachová s tým, že hnutie Slovensko a strana Demokrati hovoria aj o znižovaní prídavku na dieťa, ktoré by malo byť súčasťou uniknutých materiálov z ministerstva financií.

Na verejnosť prenikli tri možné alternatívy znižovania prídavku, a to zo šesťdesiat na tridsať eur vynímajúc rodiny v hmotnej núdzi, respektíve aj osamelých rodičov a rodiny s tromi a viac deťmi. Poslednou možnosťou by bolo zrušenie prídavkov pre nezaopatrené deti staršie ako osemnásť rokov. Aj keď minister práce Erik Tomáš tvrdí, že siahnutie na prorodinné opatrenia by preňho bolo prekročenie červenej čiary, podľa Michaely to tak nemusí byť.

„Tomáš je súčasťou skupiny, ktorá pracuje na konsolidácii, čiže nejakú vyjednávaciu silu určite má. Na strane druhej, on dlhodobo opakuje aj to, že je proti znižovaniu odvodov do druhého piliera, no minister Kamenický stále odpovedá, že preňho sú otvorené všetky alternatívy,“ dodáva Michaela.

Isté je však zvýšenie dane z nehnuteľností. Zatiaľ je podľa Michaely jasné, že sa navýši tým, čo vlastnia viac ako jednu nehnuteľnosť, a to jeden a pol až trojnásobne. Pri administratívnych budovách sa zase navýši daň za poschodie a spomína sa aj valorizácia dane každý rok o infláciu. Do parlamentu by sa pritom navyšovanie dane malo dostať už na májovej, respektíve na júnovej schôdzi.

O akých ďalších opatreniach sa hovorí, aká je pravdepodobnosť, že tie, ktoré sa dostávajú von, sa aj stanú skutočnosťou a na koho plecia opäť padne oprava štátneho rozpočtu?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá ekonomická redaktorka denníka SME Michaela Štalmachová.

​V rozhovore sa dozviete:

• 0:47 Aká konsolidácia nás budúci rok čaká.
• 3:30 Nakoľko oficiálne sú uniknuté informácie.
• 5:56 Ako by sa mohli meniť prídavky na deti.
• 10:16 Čo na návrhy hovorí minister Kamenický.
• 12:20 Čo vieme o navyšovaní dane z nehnuteľností.
• 15:20 Dáta o investičných nehnuteľnostiach
• 16:47 Navyšovanie dane každoročne o infláciu.
• 20:27 Vyššia daň v prevádzkach hazardu.
• 22:37 Prečo obciam a mestám chýbajú peniaze?
• 25:41 Zmena odpočtu DPH pri služobných autách.
• 29:49 Ako sa darí napĺňať tohtoročnú konsolidáciu.
• 32:44 Kedy bude schválená konsolidácia na budúci rok.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aj keď k dohode nakoniec došlo, problém, ktorý bude mať Slovensko s nedostatkom zdravotníkov to nerieši. Najnovšia analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí hlavne o nedostatku sestier.

„Ich počty začnú klesať už po roku 2030 a v roku 2035 bude pokles pomerne výrazný. O pätnásť rokov nám bude chýbať asi päťtisíc sestier, o dvadsať rokov približne sedemtisíc a o dvadsať päť rokov asi desať až jedenásťtisíc sestier, čo je pomerne veľa, keďže počet pacientov bude stále rásť,“ vysvetľuje Zuzana Múčka, vedúca oddelenia makroekonomických analýz a prognóz a hlavná modelárka Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Problém treba podľa nej riešiť komplexne, vrátane využitia aktuálnych populačne silných ročníkov. Potenciál otvoriť nové triedy na zdravotníckych školách je podľa nej na ôsmich miestach v rámci krajiny - v Trenčíne, Trnave, Žiline, Banskej Bystrici, Prešove, v Košiciach a Michalovciach.

Len tieto triedy navyše by dokázali vygenerovať asi 200 absolventov práve v čase, kedy by počet sestier v systéme začal viditeľne klesať. „Priestor tu je a treba to riešiť čo najskôr,“ dodáva Múčka.

So starnúcim obyvateľstvom sa navyše musíme pripraviť na zvyšujúce sa náklady na zdravotnú starostlivosť. Dnes totiž platíme približne 5,8 percenta HDP ročne na zdravotníctvo. Do roku 2040 tieto výdavky spoločne s výdavkami na dlhodobú starostlivosť vzrastú o 1,5 percenta HDP. A to z dôvodu starnutia obyvateľstva.

„Zdravotná starostlivosť o päťdesiatročného človeka stojí približne dvakrát toľko ako starostlivosť o dvadsaťpäť ročného. Keď sa pozrieme na sedemdesiat až osemdesiatročného pacienta, náklad je až štvornásobný,“ vyratúva Múčka.

Zvládne takéto niečo slovenské zdravotníctvo, ktoré je už aj tak v katastrofálnom stave? A čo všetko treba zmeniť, aby vôbec mal kto starnúce Slovensko ošetriť?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá vedúca oddelenia makroekonomických analýz a prognóz a hlavná modelárka Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzana Múčka.

​V rozhovore sa dozviete:

• 2:08 Čo dnes definuje počet lekárov.
• 4:55 Ako sa počet lekárov zmení v najbližších 10 rokoch.
• 8:30 Prečo fakulty uprednostňovali zahraničných medikov.
• 10:22 Prečo chcú niektoré fakulty od dohody s vládou odstúpiť.
• 13:41 Pravdepodobnosť návratu medikov z Čiech.
• 16:58 Aktuálne počty zdravotných sestier.
• 21:11 Kedy budeme mať nedostatok sestier.
• 21:55 Väčší záujem študovať za zdravotnú sestru/brata.
• 25:30 Koľko vyštudovaných sestier toto povolanie robí.
• 27:52 Začlenenie sestier z Ukrajiny na pracovný trh.
• 32:36 Výpadok sestier v praxi.
• 34:03 Zvýšenie nákladov na zdravotníctvo.
• 35:32 Ako problém so sestrami a lekármi riešia v zahraničí.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tento týždeň sa niesol v duchu šialených obratov na finančných trhoch. Tie totiž emocionálne reagujú na každé Trumpovo rozhodnutie, ktoré sa mení z hodiny na hodinu. V Index newslettri si preto dianie na trhoch priblížime a povieme si aj o nelichotivej ekonomickej situácii nášho najväčšieho zamestnávateľa na východe - U.S. Steel Košice.

Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.

A ešte predtým, než prejdeme k najnovšiemu dianiu, krátke upozornenie: Budúci týždeň v piatok (18. apríla) Index newsletter kvôli veľkonočným sviatkom nevyjde. Súhrn ekonomických zaujímavostí prinesiem opäť 25. apríla.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Podľa generálneho riaditeľa Partners Investments Maroša Ovčarika ide o emotívnu reakciu, ktorá vychádza hlavne z neistoty investorov. Trumpove kroky pritom podľa neho nie sú až také nepremyslené, ako sa na prvú zdajú.

„Obchodnou vojnou totiž pôjde aj americká ekonomika mierne do útlmu. Ak sa tak stane, Fed bude mať ďalší dielik do mozaiky vedúcej k znižovaniu úrokových sadzieb, čo prinesie významný stimul pre americké korporáty,“ vysvetľuje Ovčarik. Zároveň však dodáva, že vzhľadom na prepojenosť sveta a nepredvídateľnosť globálnych hráčov sa pokojne môže stať, že Trumpovi táto stratégia nevyjde.

Aj v prípade pokračujúceho prepadu trhov sa však podľa neho bežní investori nemajú čoho obávať. Práve naopak, najlepšia stratégia je zbytočne nepanikáriť.

„Najideálnejšie správanie je nepozerať na účet každý deň, pretože tým ich hore nevytlačíme. Prepady na trhoch sú ich bežná súčasť a ich volatilita je istota a nie riziko,“ dodáva. Pokles o tri percentá podľa neho prichádza ročne až sedemkrát, pokles o päť percent trikrát za rok, o desať percent raz ročne a 15- až 20-percentné poklesy sa vyskytujú zhruba každé tri až päť rokov v závislosti od štatistiky.

Kam teda až môže akciový trh padnúť, od čoho to bude závisieť a ako sa dnes zachovať tak, aby straty na výnosoch neboli ešte vyššie?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá generálny riaditeľ Partners Investments Maroš Ovčarik.

​V rozhovore sa dozviete:

• 2:02 Porovnanie pádu trhov dnes a v minulosti.
• 4:05 Pravdepodobnosť recesie v USA a vo svete.
• 5:52 Prečo trhy reagujú tak prudko.
• 13:17 Ako vnímať poklesy na výnosoch, ak investujem.
• 16:15 Oplatí sa časovať trh?
• 20:49 Ako využiť prepady na trhoch?
• 22:56 Do čoho konkrétne dnes investovať?
• 27:07 Ako sa stavať ku kryptomenám.
• 30:39 Aký vývoj na trhoch čakať.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

S 1. aprílom na Slovensku nadobudla účinnosť aj toľko spomínaná transakčná daň. Tento týždeň si ju preto v Index newsletteri opäť trochu pripomenieme a zastavíme sa aj pri Trumpových recipročných clách, ktoré nedávajú vôbec zmysel.

Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

To, že Slovenska sa takéto clo dotkne zásadne, potvrdzuje aj finančný analytik spoločnosti XTB Marek Nemky. „Dopad cla môže byť v našom prípade až vo výške dva a pol percenta HDP. Máme totiž veľmi rozšírený priemyselný sektor výroby automobilov a taktiež vyrábame modely žiadané práve v Spojených štátoch,“ vysvetľuje analytik.

Ide pritom hlavne o drahšie a väčšie autá, kde citlivosť na zmenu ceny nie je u zákazníkov až taká výrazná. Podľa Nemkyho si však treba uveodmiť, že clá by ju mohli zvdihnúť až o štvrtinu. „Spotrebiteľ sa veľmi ľahko popozerá po iných alternatívach. Možno z toho nakoniec budú benefitovať aj čínske značky, čo by bol tak trochu aj paradox vzhľadom na to, že práve Čína je hlavný obchodný nepriateľ Donalda Trumpa,“ dodáva.

Tvrdenia ministery hospodárstva Denisy Sakovej o tom, že sa naše automobilky možno preorientujú na iné modely, ktoré sa do USA neexportujú, vníma skôr skepticky. „Získanie nového modelu sprevádza vždy obrovské ohlásenie. Ide o dlhodobé investície. Neviem si predstaviť, že len tak prepneme vypínač a preorientujeme sa na výrobu iných modelov, to naozaj nehrozí,“ približuje.

Čo presne teda 25-percentné clo znamená, aké krajiny sa na exporte áut do USA podieľajú a čo to prinesie Slovensku, prípadne, ako nás ovplyvní zavádzanie aj ďalších ciel mimo automobilového priemyslu?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá finančný analytik spoločnosti XTB Marek Nemky.

​V rozhovore sa dozviete:

• 3:03 Čo znamená clo na automobily.
• 4:39 Ktoré krajiny exportujú automobily do USA.
• 5:45 Automobilový export do USA zo Slovenska.
• 7:41 Ktorých automobiliek sa clo dotkne najviac.
• 9:54 Citlivosť amerických kupujúcich na zvýšenie ceny.
• 11:28 Pretoria americký predajcovia clo do ceny?
• 12:33 Ako na Trumpove clá reagujú akcie automobilek.
• 14:51 Ako na Trumpove clá zareagujú automobilky.
• 17:02 Čo robia iné krajiny voči Trumpovmu clu.
• 20:10 Je správne reagovať odvetnými clami?
• 23:58 Recipročné clá a dopad na ekonomiky.
• 28:02 Zraniteľnosť slovenského automobilového priemyslu.
• 32:59 Čo si o Trumpových clách myslia investori.
• 35:11 Izolácia USA.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Donald Trump po mesiacoch hrozieb pristúpil k uvaleniu ciel na dovoz automobilov do Spojených štátov. Slovensko to ohrozuje najviac spomedzi európskych krajín, preto sa na túto novinku pozrieme v Index newslettri bližšie. A povieme si čo to aj o luxuse, ktorý si nemôžeme dovoliť - plošnej energo pomoci.

Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Podľa makroekonomického analytika Národnej banky Slovenska Romana Vrbovského oživenie naozaj cítiť. Ceny nehnuteľností začali stúpať už vlani a rok skončili s trojpercentným medzikvartálnym rastom. Rovnako sa zvýšil aj záujem ľudí. „Počet nových hypoték vzrástol medzi tretím a štvrtým štvrťrokom minulého roka približne o pätinu,“ približuje Vrbovský.

Rast cien však pokračuje aj v prvých mesiacoch tohto roka. Dôvodom je aj vyššia DPH. Podľa Vrbovského prirážku do cien pretavili aj tí, čo predávajú staršiu nehnuteľnosť. „Pravdepodobne ide o dôsledok konkurenčného súboja medzi predávajúcimi. Inými slovami, ak si niekto myslel, že vyššiu DPH zakomponujú do ceny všetci ostatní, zakomponoval ju aj on,“ dodáva analytik.

Nehnuteľnosti sú pritom podľa neho na Slovensku ešte stále veľmi obľúbenou investíciou. Je však otázne, či je to najlepšia cesta, akou sa oplatí ísť. „Investovať sa dá aj do cenných papierov, kde je jednotková cena omnoho nižšia, netreba si kvôli nej brať hypotéku a priemerné výnosy sú viac menej porovnateľné,“ približuje Vrbovský.

Čo sa teda na realitnom trhu deje, čo vplýva na výšku úrokov, či sa byty v novostavbách skutočne zmenšujú a čo zvažovať, ak sa dnes rozhodujem medzi nájmom a hypotékou?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá makroekonomický analytik Národnej banky Slovenska Roman Vrbovský.

​V rozhovore sa dozviete:

• 0:55 Aktuálna úroková sadzba.
• 3:52 Úroky na hypotékach na Slovensku.
• 5:30 Riziková prirážka pri štátnych dlhopisoch.
• 8:26 Realitný trh v roku 2024.
• 10:22 Ceny bytov a vyššia DPH.​​​
• 12:04 Ceny bytov v novostavbách vs. staršie byty.
• 15:06 Ceny rodinných domov.
• 16:04 Ponuková cena vs. realizačná cena.
• 18:00 Zmenšovanie nových bytov v Bratislave.
• 21:38 Zostať v nájme alebo kúpiť byt?
• 23:59 Ako si vybrať fixáciu?
• 28:18 Je nehnuteľnosť dobrá investícia?
• 32:43 Dostupnosť bývania na Slovensku.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zlý stav štátneho rozpočtu o pár mesiacov nebude zaujímať len odborníkov ale aj premiéra Roberta Fica. Prestane totiž platiť výnimka, ktorá jeho vláde dovoľuje vládnuť na dlh. V Index newslettri vysvetlíme prečo, a čo to bude znamenať. Pozrieme sa tiež na tému stále sa zmenšujúcich novostavieb.

Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Dá sa očakávať, že aj budúci rok budú rásť výdavky verejného sektora. Pán minister si teda cez vyššie dane z nehnuteľností zrejme pripravuje cestu na to, aby samosprávy zase nekričali,“ hovorí analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušan Sloboda.

Štát im pritom už dnes neplatí za značnú časť kompetencií, ktoré zaň vykonávajú. Najvypuklejšie je to podľa Slobodu v prípade stavebných úradov, kde je zložitejšia agenda a treba patrične zaplatiť kompetentných úradníkov.

„Ak by mestá na ich chod využili len peniaze od štátu, niekedy v marci, respektíve v apríli by museli stavebné úrady zavrieť. To samozrejme neurobia, pretože by tým poškodili firmy, podnikateľov, aj vlastný rozvoj a radšej nedostatky hradia zo svojho,“ dodáva Sloboda s tým, že takéto konanie centrálnej vlády je protiústavné.

Riešením by podľa neho bola decentralizácia, upratanie v kompetenciách, ale aj poníženie počtu obcí a miest na Slovensku. „Máme vyše dvetisíc deväťsto miest, obcí a mestských častí. Pri tých najmenších často aj polovicu rozpočtu zhltne administratíva úradu. Taká obec nemá šancu sa rozvíjať,“ dopĺňa analytik.

Ako je daň z nehnuteľností nastavená dnes, máme ju naozaj takú nízku v porovnaní s ostatnými krajinami a prečo Kamenický manévruje tvrdením, že aspoň nebudú musieť obciam a mestám vyplácať viac peňazí?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá analytik Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika Dušan Sloboda, ktorý sa špecializuje na územnú samosprávu.

​V rozhovore sa dozviete:

• 3:20 Ako daň z nehnuteľností funguje dnes.
• 6:40 Prečo niektoré obce daň nevyrubujú.
• 9:13 Každoročná valorizácia dane z nehnuteľností.
• 11:22 Daň z nehnuteľností v iných krajinách.
• 14:02 Daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku.​​​
• 16:49 Ak meniť daň, ako.
• 18:02 Financovanie samospráv štátom.
• 24:27 Majú mestá alternatívu k zvyšovaniu dane?
• 25:44 Na čo slúžia podielové dane.
• 28:21 Kedy naposledy sa riešilo financovanie samospráv.
• 31:39 Ako zreformovať vzťah samosprávy vs. štát.
• 36:01 Čo ak k reforme nedôjde?

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Finančné trhy tento týždeň zažívajú nevídané preprady, ktorých spoločným menovateľom je americký prezident Donald Trump. Aj preto sa na to, čo sa na burze deje, pozrieme v piatkovom Index newslettri trochu bližšie a zastavíme sa aj pri návrhu ministra financií Ladislava Kamenického zvyšovať budúci rok daň z nehnuteľností.

Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mnohých môžu miasť napríklad zmeny v daniach, ktoré vláda predstavila v rámci konsolidačného balíčka na tento rok a od januára sú v platnosti.

Jednou z nich je daňový bonus. V aktuálnom daňovom priznaní za minulý rok ešte síce platí jeho pôvodná výška, daňový poradca Martin Tužinský sa ale už dnes stretáva s tým, ako sú zamestnanci nahnevaní na zamestnávateľov za to, že im od januára vyplácajú nižšiu mzdu. „Neuvedomujú si, že zásah bol urobený zo strany štátu, nie zamestnávateľa,“ objasňuje Tužinský.

Zároveň je podľa neho problém aj to, že sa daňové zákony menia aj viackrát za rok. Podchytiť všetky nuansy nie je jednoduché. Iba v prípade daňového bonusu na zaplatené úroky platia dva typy podmienok na jeho uplatnenie podľa toho, kedy človek, ktorý sa chce o bonus uchádzať, úver získal.

Nejde pritom len o podmienku výšky úveru, ale aj maximálneho priemerného mesačného príjmu. Kým pri starších úveroch nemôžu presiahnuť 1,3-násobok priemerného príjmu v hospodárstve rok predtým, pri novších úveroch ide o 1,6-násobok. „Nejde však len o príjem zo zamestnania alebo podnikania, ale napríklad aj vyplatené podiely na zisku. Aj preto podmienky spĺňa relatívne malý okruh ľudí,“ vysvetľuje.

Aké zmeny v daňovom priznaní fyzických osôb teda nastali, na čo si dať pozor napríklad pri daňovom bonuse na dieťa či na zaplatené úroky a ako pristupovať k zdaneniu výnosov z investícií?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá daňový poradca Martin Tužinský, ktorý je špecialistom na dane a účtovníctvo.

​V rozhovore sa dozviete:

• 2:25 Kto musí podať daňové priznanie.
• 5:35 Kto by ho mal podať, aj keď nemusí.
• 6:57 Čo všetko treba zdaniť.
• 11:54 Na čo myslieť pri uplatňovaní daňového bonusu na dieťa.
• 15:55 Daňový bonus na zaplatené úroky.​​​
• 26:10 Nezdaniteľná časť základu dane.
• 29:41 Nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku.
• 35:43 Aké máme daňové sadzby.
• 39:58 Daň z príjmov z investícií.
• 46:00 Čo všetko treba doložiť k daňovému priznaniu.
• 48:17 Aké sú najčastejšie chyby v daňovom priznaní.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovensko však v oboch smeroch stále zaostáva. Podľa Jakuba Kaceru zo spoločnosti Wolt za to môže jednak nízke povedomie o výhodách online predaja, ale aj vysoké byrokratické a nákladové zaťaženie podnikateľského prostredia na Slovensku. „Zmeny v DPH či transakčná daň berú podnikateľom nielen mentálnu energiu, ale aj finančné zdroje, keďže potrebujete upraviť viaceré systémy,“ opisuje.

Prechod aj na online podnikanie je však podľa neho obrovskou príležitosťou, pretože ľudia si na túto službu po pandémii koronavírusu dokázateľne zvykli. „Podnikateľovi to vie pomôcť v akvizícii nových zákazníkov aj v udržaní konkurencieschopnosti,“ dodáva.

Ako konkrétne sme na tom na Slovensku čo sa týka digitalizácie podnikania a zároveň služieb k zákazníkovi? Nakoľko firmy využívajú onine predaj a prípadne aj online predaj cez tretie strany? Čo sú v tomto prípade najväčšie prekážky a naopak, čo môžu získať a kde hľadať informácie?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Head Of Commercial pre Česko a Slovensko spoločnosti Wolt Jakub Kacera.

Tento diel Indexu vyšiel s podporou Slovak Business Agency a spoločnosti Wolt.

​V rozhovore sa dozviete:

• 0:00 Úvod.
• 1:00 Kvalitné využívanie digitalizácie v podnikaní.
• 4:42 Slovensko a digitalizácia podnikov.
• 6:15 Prečo zaostávame v digitalizácii.
• 9:00 Typy online predaja (e-commerce a q-commerce).
• 12:02 Covid a rozvoj online predaja.
• 14:16 Najčastejšie obavy pri prechode na online.
• 20:13 Náklady e-commerce vs. q-commerce.
• 27:14 Dodržanie kvality pri dovoze.
• 30:10 Tipy, kto by do online podnikania mal ísť.
• 34:09 Rady na začiatok online podnikania.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Európska komisia tento týždeň predstavila päťbodový plán, ako zvýšiť obranu Európy, a hlavne, kde na ňu vziať peniaze. V Index newslettri sa preto na tento plán a aj na to, do akej miery by vyhovoval Slovensku, pozrieme bližšie.

Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Odborníci sú však skeptickí, poukazujú na chyby v dani a na potrebu ďalšej novelizácie, prípadne na chýbajúce informácie týkajúce sa rôznych špecifických situácií.

Podľa daňového odborníka a konzultanta Petra Furmaníka je jednou z takých situácií aj to, keď živnostník okrem toho, že podniká, prenajíma aj nehnuteľnosť.

„Kombinácie týchto režimov v texte zákona nie sú. Môžeme ale napríklad vychádzať z výkladu samotných autorov zákona. Tí hovoria, že aj platby súvisiace s prenájom by mali podliehať dani. Ja sa ale s takýmto výkladom veľmi nestotožňujem,“ objasňuje Furmaník.

Podobných nejasností je podľa neho viac a nechýbajú ani časti, ktoré zákon síce upravuje, v praxi sa však budú realizovať ťažko. Napríklad oznámenie podnikateľa, ktoré transakcie na jeho účte nesúvisia s podnikaním a preto z nich nemá stŕhať daň.

 „Neviem si predstaviť, ako to robí nejaká stredne veľká firma s päťdesiatimi zamestnancami a množstvom dodávateľov, ktorá denne realizuje desiatky platieb. Bude mať nejakého dispečera špeciálne na účely transakčnej dane a komunikáciu s bankou? Neviem,“ pýta sa daňový expert.

Kto teda vlastne bude transakčnú daň platiť, čo sa zmenilo, odkedy zákon schválila vláda, na čo si prípadne dať pozor a ako postupovať v niektorých konkrétnych komplikovaných prípadoch?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Peter Furmaník, odborník v oblasti daňového poradenstva, konzultant a tiež zakladateľ portálu ĽudskouRečou.sk, kde tieto a podobné témy vysvetľuje.

​V rozhovore sa dozviete:

• 0:00 Úvod
• 1:16 Čo je transakčná daň.
• 1:50 Kto ju platí a v akej výške.
• 3:45 Kto má z platenia dane výnimku.
• 7:55 Prenájom nehnuteľnosti a transakčná daň.
• 11:12 Právnická osoba a transakčný účet.​​​
• 12:52 Čo, ak banka omylom odvedie daň.
• 14:17 Povinnosť platiť daň pri neziskovke.
• 15:20 Pozastavená živnosť a transakčná daň.
• 17:03 Čo sú preúčtované náklady?
• 27:35 Zdaňovanie zahraničných firiem so zahraničným účtom.
• 29:59 S čím rátať od 1. apríla.
• 33:44 Ako si znížiť výdavky súvisiace s daňou.
• 37:20 Kto daň najviac pocíti.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nemci si v nedeľných predčasných parlamentných voľbách vybrali novú vládu na čele s koalíciou CDU/CSU. Novým kancelárom, ktorý si dal za úlohu postaviť na nohy nemeckú ekonomiku, sa tak zrejme stane Friedrich Merz. Prečo by aj nás malo zaujímať, či sa mu to podarí, na to sa pozrieme v tohto týždňovom Index newslettri.

Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster hovorí, že dôvodov je hneď niekoľko. „Nemecká ekonomika stagnuje, možno bude aj v recesii. Zároveň sa ani naším ostatným zahraničným partnerom nedarí tak, ako sme čakali ešte pred niekoľkými mesiacmi,“ vysvetľuje.

Problémom je ale aj predpoklad nižšieho výberu spotrebných daní, hlavne pokiaľ ide o transakčnú daň, ktorá má začať platiť od apríla. Podľa Šustra nie je vhodná pre ekonomiku nášho typu a zároveň má stále výrazné nedostatky. „V kombinácii s vyššou DPH takisto vedie k tomu, že zdaňovanie výroby a predaja je na Slovensku extrémne vysoké,“ objasňuje analytik.

Koalícia však aj napriek tomu hovorí o navyšovaní trinástych dôchodkov a o vyšších platoch pre učiteľov. Naopak debaty o škrtoch na strane výdavkov tento rok, či do budúcna nepočuť vôbec.

Len samotný dôchodkový systém je podľa Šustra neudržateľný. „Treba ho dotovať zo štátneho rozpočtu tromi miliardami ročne a bude to ďalej stúpať. Iba trináste dôchodky vyjdú tento rok na deväťsto miliónov eur a máme tu ďalšie sociálne dávky, ktoré pribudli za posledných desať rokov,“ približuje. Sociálna poisťovňa tak podľa neho vytvára už skoro polovicu zo skoro sedem miliardového deficitu.

Čo je teda pravdy na tom, že budúci rok bude treba šetriť ešte viac než sa plánovalo, čo dávky ako trináste dôchodky spôsobujú dnes a do budúcna, či štát siahne na II. pilier alebo na niektoré zo sociálnych dávok a čo sa stane ak sa dlh nepodarí stlačiť dolu?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.

​V rozhovore sa dozviete:

• 0:00 Úvod
• 1:11 Prečo štát vyberie na daniach menej.
• 5:30 Kedy uvidíme, koľko štát vybral na DPH.
• 10:57 Prečo neplníme plány vlády na šetrenie.
• 14:52 Dopady vyšších trinástych dôchodkov.
• 21:34 Ako sa dôchodky zvyšujú.​​​
• 24:12 Správne nastavenie dôchodkov.
• 30:34 Ako sa pripraviť na dôchodok.
• 33:07 Aké veľké šetrenie nás o rok čaká.
• 39:30 Kde vláda bude šetriť.
• 45:34 Siahne vláda na II. pilier?
• 48:49 II. pilier a štátne investičné projekty
• 52:09 Čo ak štát nezačne šetriť?

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Analytici ministerstva financií tento týždeň oznámili nemilú správu - štát na daniach nevyberie toľko ako si zaumienil. V realite to znamená, že bude musieť v ďalších rokoch šetriť ešte viac. V Index newslettri sa preto na daňové novinky pozrieme bližšie.

Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Odborníci hovoria o dohode o nás bez nás a o tom, že Európa stráca bezpečnostné záruky, na ktoré sa roky spoliehala.

Faktom však ostáva aj to, že práve Európa sa dlhodobo spolieha na Spojené štáty a otázku vlastnej obrany zanedbávala. „Dialo sa to aj z pohodlnosti politických lídrov. Do zrkadla by sme sa však mali pozrieť aj my ako občania, či vôbec bol z našej strany dopyt na politických lídrov, aby sa seriózne zaoberali obranou,“ hovorí vojnový analytik Matej Kandrík.

V aktuálnych debatách o navýšení výdavkov na obranu by však podľa neho nemalo prevládať konkrétne percentuálne číslo navýšenia, ale to, čo za peniaze získame. „Rusko dnes zbrojí šialeným spôsobom. Veľká časť týchto zdrojov dnes horí na Ukrajine. My sme zase veľa techniky poskytli Ukrajine, vyprázdnili sme svoje zásoby a tri roky diskutujeme, ako nakopneme efektivitu zbrojného priemyslu tak, aby sme podporili Ukrajinu a súčasne doplnili vlastné prázdne sklady,“ hovorí Kandrík.

Čo sa týka slovenského obranného priemyslu, pohľad naň je podľa Kandríka smutný. „Na východnom krídle sme pravdepodobne najslabším článkom,“ dodáva. Dôvodom je podľa neho dlhodobé zanedbávanie, aktuálne nastavenie politikov, ale aj rôzne účtovné triky.

Je teda Európa schopná brániť sa sama? Aké problémy má náš obranný priemysel, prečo krajiny nevynakladajú dostatočné množstvo peňazí na obranu a bolo by Rusko so svojou ekonomikou schopné viesť vojnu na celom kontinente?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá šéf think tanku a vojnový analytik Adapt Institute Matej Kandrík.

​V rozhovore sa dozviete:

• 0:00 Úvod
• 3:50 Vzťah Európy k vlastnej bezpečnosti.
• 8:27 Bude Rusko schopné napadnúť ďalší štát?
• 11:42 Pripravenosť Európy na útok Ruska.
• 16:22 Slovensko a jeho výdavky na obranu.
• 19:57 Čo robia zvyšné krajiny východného krídla.​​​
• 26:23 Rozhodnutie EÚ o výdavkoch na obranu.
• 35:10 Trumpove vyhrážky krajinám NATO.
• 38:39 Ako má Európa riešiť obranu spoločne.
• 43:24 Ako by Európa obranu financovala.
• 46:11 Voľby v Európy a ich dopady na obranu.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Po ekonómoch, psychológoch či učiteľoch sa voči vláde ozvali už aj podnikatelia. Na ich otvorenú výzvu sa preto v Index newslettri pozrieme bližšie, rovnako ako aj na nárast ceny plynu či (ne)čerpanie eurofondov.

Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Odborníci aj opozícia už niekoľko týždňov kričia, že peniaze nie sme schopní minúť, čerpanie je v jednotkách percent a ministerstvá nerobia nič, aby to zmenili. „Do konca roka musíme podľa nových pravidiel vyčerpať 1,5 miliardy eur. Ak to nezvládneme, budeme ich vracať do Bruselu,“ hovorí exminister investícií Peter Balík.

Pravdepodobnosť, že sa to tak nebude, je podľa neho mizivá, keďže zatiaľ je vyčerpaných len 400 miliónov eur. K dispozícii je tak stále vyše miliarda. Neobstoja podľa neho ani vyjadrenia ministra Rašiho o tom, že už 36 percent všetkých prostriedkov máme zazmluvnených a vyše 70 percent je vo vyhlásených výzvach. „V Čechách mali vo výzvach už pred pol rokom všetky peniaze. Zaostávame,“ dodáva.

Najviac problémov pritom podľa neho vykazuje ministerstvo životného prostredia a rezort hospodárstva. Práve ministerstvo v gescii Denisy Sakovej malo podľa Balíka zrušiť už pripravenú výzvu pre malé a stredné podniky, ktorá predstavovala kombináciu grantu a zvýhodnenej pôžičky od komerčných bánk.

Nová vláda sa však rozhodla, že peniaze radšej posunie veľkým podnikom a zmenu v schéme dala na prehodnotenie Európskej komisie. Tá ju po pätnástich mesiacoch zamietla a Slovensko tak stratilo vzácny čas a aj možnosť mať čerpanie o tristo miliónov eur vyššie.

„Ak tento rok prepadnú eurofondy, bude za to môcť strana Hlas, konkrétne rozhodnutia ministerky Sakovej a neschopnosť Rašiho držať eurofondové opraty pevne v rukách,“ dodáva bývalý minister. Navyše, vláda sa chystá na rekonštrukciu a Raši sa skloňuje ako kandidát na post predsedu Národnej rady. Ten, kto po ňom získa ministerstvo investícií, dostane podľa Balíka do rúk Čierneho Petra.

Ako sa dá ešte čerpanie zachrániť a čo pravdepodobne vláda skúsi, ako sú na tom peniaze, o ktorých rozhodujú priamo regióny a prečo Slovensko nikdy, doslova nikdy, nevie, čo s eurofondami?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá exminister investícií za úradníckej vlády Peter Balík.

​V rozhovore sa dozviete:

• 0:00 Úvod
• 1:05 Hrozba prepadnutia miliárd.
• 5:09 Aktuálne čísla o čerpaní eurofondov.
• 10:15 Kto za to môže? Remišová alebo Raši?
• 18:24 Reakcia Európskej komisie.
• 20:27 Rola Rašiho ministerstva.​​​
• 22:45 Ktoré ministerstvá majú problémy s čerpaním.
• 29:09 Ako sa vláda pokúsi prepadnutie peňazí zvrátiť.
• 35:14 Ako regióny (ne)čerpajú eurofondy.
• 40:44 Je reálne balík 13 miliárd vyčerpať?
• 42:49 Prečo sa problémy s čerpaním opakujú.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tento týždeň americký prezident Donald Trump začal svoju obchodnú hru uvalením prvých ciel. V Index newslettri sa preto pozrieme na to, na ktoré štáty ich už stihol uvaliť a čo plánuje ďalej. A priblížime si aj to, ako by štát mohol ušetriť napríklad cez výber dane z hazardu.

Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Otázkou ostáva, či by išlo priamo o azerbajdžanský plyn, alebo o plyn, ktorý by stále pochádzal z Ruska, swapovými obchodnými operáciami by však zmenil svoj pôvod a neplatili by sme zaň Rusku.

Podľa energo analytika Radovana Potočára mal Zelenskyj na mysli skôr prvú z dvoch alternatív. Faktom však ostáva, že Azerbajdžan nevie ani zďaleka vyprodukovať rovnaké množstvo plynu, aké prichádzalo z Ruska. „Množstvá, ktoré by sa dostali na Ukrajinu a následne na Slovensko, by nedokázali zmeniť pravidlá hry a vykryť výpadok niekdajších ruských dodávok,“ vysvetľuje Potočár.

Na druhej strane však dodáva, že aj menej azerbajdžanského plynu prúdiaceho cez Ukrajinu ďalej do Európy môže napríklad zmeniť postoj maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý kvôli zastavenému tranzitu hrozí vetovaním predĺženia sankcií voči Rusku.

Takejto alternatíve je naklonená aj slovenská vláda. Tá ma pritom s ruským Gazpromom platnú zmluvu o dodávke plynu bez ohľadu na to, či tranzit cez Ukrajinu prebieha alebo nie. Mohla by sa teda s ruskou spoločnosťou súdiť.

Urobili to aj iné energetické firmy v rátane rakúskeho OMV, českého ČEZ a aj slovenskej Západoslovenskej energetiky. Vláda však k podobnému kroku doteraz nepristúpila. „Neviem ô dôvodoch. Asi by som za tým hľadal politiku alebo snahu nezahatať prípadné obnovenie tranzitu žalobami,“ tvrdí Potočár.

Ako to teda s tranzitom plynu s Azerbajdžanu je, do akej miery je možné, že by nahradil všetok plyn z Ruska, že by nebol iným plynom len obchodne a aké máme ďalšie možnosti?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá energo analytik Radovan Potočár.

​V rozhovore sa dozviete:

• 0:00 Úvod
• 3:11 Prečo skončil tranzit plynu cez Ukrajinu.
• 6:57 Zelenskyj a azerbajdžanský plyn.
• 10:54 Ukrajina a jej nedostatok plynu.
• 14:14 Orbánove argumenty o drahých energiách a odstávke ropy.
• 16:12 Vplyv cien energií na ceny nafty a benzínu.​​​
• 17:50 Čo sa deje s cenou plynu na burze.
• 19:19 Trasa azerbajdžanského plynu.
• 20:57 Ako funguje obchodný swap plynu.
• 23:19 Arbitráž proti Gazpromu.
• 26:26 Nakupuje OMV stále ruský plyn?
• 31:22 Cena tranzitu mimo Rusko.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tento týždeň sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pozitívne vyjadril na margo tranzitu azerbajdžanského plynu cez svoje územie na Slovensko a ďalej do Európy. Ide o prekvapivú zmenu v postoji, preto sa jej v Index newslettri povenujeme bližšie.

Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prezident Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek hovorí, že návštevy Moskvy, či Turecka neprispievajú k atraktívnosti Slovenska, kde až 93 percent všetkých investícií v tomto odvetví za posledných pätnásť rokov pochádzalo z Európskej únie, Británie či z USA.

„Treba sa opýtať vlády, čo myslí politikou na štyri svetové strany, pretože počúvame aj čítame iba o jednej. Investori potrebujú predvídateľnosť a stabilitu aj čo sa týka zahraničnej orientácie krajiny,“ vysvetľuje.

Rovnako negatívne podľa Matušeka vnímajú aj konsolidáciu. Ich obsah s nikým z odvetvia vláda vopred nekonzultovala a vehementne ignoruje aj ich opakované naliehanie na riešenie základných problémov podnikateľského sektora - nedostatok kvalitnej pracovnej sily, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie a nízky dôraz na environmentálnu udržateľnosť.

„Ak by som bol investor, veľmi by som si rozmysel, či ísť na Slovensko. Tvárime sa totiž, že potrebujeme činnosti s vyššou pridanou hodnotou, no odvodové parametre nastavíme tak, že nielenže šikovný človek inde zarobí viac, ale aj zamestnať ho stojí firmu v inom štáte oveľa menej,“ vysvetľuje Matušek.

Aká je dnes situácia v automobilovom priemysle na Slovensku, či mu škodí to čo robí vládna koalícia, ako to vnímajú zahraniční investori a aké výzvy prichádzajú zo zahraničia?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá prezident Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek.

​V rozhovore sa dozviete:

• 00:00 Úvod
• 01:00 Situácia v automobilovom priemysle.
• 04:42 Atraktivita Slovenska pre ďalších investorov.
• 07:38 Reakcia na zahraničnú politiku vlády.
• 10:45 Neexistujúci dialóg medzi automobilkami a vládou.
• 17:00 Ako automobilky vnímajú konsolidáciu?​​​
• 20:25 Dopady vysokých sociálnych odvodov.
• 27:07 Elektromobilita na Slovensku.
• 37:19 Zníženie dane na bezemisné autá. 
• 38:08 Dôsledky Trumpových ciel. 

​

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tento týždeň sa novým americkým prezidentom oficiálne stal Donald Trump a už od prvých dní v úrade je jasné, že nezaháľa. Aj preto sa v Index newslettri pozrieme na to, aké plány v oblasti ekonomiky chystá a priblížime si aj to, ako vláda už dnes nedodržuje svoje plánované šetrenie.

Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Takúto realitu prezentoval minulý týždeň šéf národniarov Andrej Danko, ktorý sa spoločne s ďalšími poslancami koalície vybral do Ruska. Konkrétne do jeho hlavného mesta Moskvy, aby, ako sám tvrdí nadviazal vzájomnú komunikáciu s ruskou vládou a ukázal Slovákom, ako dobre sa v Rusku žije.

„Ak naši politici merajú úspešnosť hospodárskej politiky návštevou supermarketu, potom sa nedivím, že úspešnosť tej slovenskej pod ich vedením nie je úplne valná,“ hovorí analytik Martin Vlachynský.

Pritom nielen supermarkety, ale ani Moskva nie je miestom, kde sa podľa neho odráža bežná ruská realita. V Moskve je totiž priemerná mzda 1200 eur, vo viacerých republikách nedosahuje ani 400 eur.

Navyše, lepšie časy Rusko nečakajú ani v prípade, ak by získalo dnes okupované územia Ukrajiny. „Ak dosiahnu to, čo dnes nazývajú vrcholom ťaženia, a teda udržanie si súčasnej línie, skončia so zdevastovaným územím, ktoré bude obrovskou čiernou dierou na peniaze,“ vysvetľuje Vlachynský.

Ako je to ale v skutočnosti s ruskou ekonomikou a sankciami, aká je realita cien v porovnaní s ruskými mzdami a fungujú alebo nefungujú toľko spomínané sankcie?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martin Vlachynský.

V rozhovore sa dozviete:

• Meranie ekonomickej výkonnosti cez maslo.
• Aktuálny stav ruskej ekonomiky.
• Cena potravín v Rusku.
• Inflácia v Rusku.
• Dopad vysokých úrokov na bežné obyvateľstvo.​​​
• Ako dlho Rusko dokáže financovať vojnu?
• Ako ekonomicky oslabiť Rusko.
• Funkčnosť sankcií voči Rusku.
• Odchod západných firiem z ruského trhu.
• Budúcnosť ruskej ekonomiky.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tento týždeň mediálnym priestorom rezonoval hlavne výjazd šiestich poslancov koalície do Moskvy, kde svoj čas do veľkej miery venovali hlavne točeniu videí s cieľom dokázať, že život v Rusku je skvelý. Dnes sa preto v Index newslettri na ekonomiku Ruska pozrieme bližšie a priblížime si aj to, ako sa Británii darí štyri roky po Brexite.

Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vláda zatiaľ stále trvá na tom, že nákupy, hlavne potravín a vecí bežnej spotreby, dokonca zlacneli a hore šlo len to, čo si nemusíme dovoliť kupovať každý deň. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč sa dokonca vybral na nákup pred koncom roka a po ňom, aby dokázal, že ľudia tento rok za nákup tých istých vecí zaplatia o päť eur menej.

Michaela Štalmachová však upozorňuje, že to nemusí byť celkom tak. Na nejasnosti v ministrovom nákupe vraj poukázal poslanec za stranu SaS Alojz Hlina. „Dve položky z ministrovho zoznamu v danej predajni neboli. Preto šiel o päťsto metrov ďalej do druhej prevádzky rovnakého reťazca, kde už dané produkty vraj stáli viac ako v predajni, kde nakupoval minister Takáč,“ približuje Michaela.

Značný dopad na rodinné rozpočty má pritom podľa Michaely nielen vyššia DPH ale aj ponížený daňový bonus na dieťa. V jeho prípade sa totiž tento rok kombinujú dve legislatívne zmeny - jedna z pera súčasnej vlády, druhú zaviedol do zákona ešte Igor Matovič (hnutie Slovensko).

„Rodine s dvomi rodičmi a dvomi deťmi konsolidačné opatrenia vezmú ročne šesťsto sedemnásť eur. Ak k tomu prirátame daňový bonus prídu o vyše 1270 eur,“ hovorí Michaela.

Ako je to teda so zdražovaním, čo sa na ňom podieľa najväčšou mierou a kde ho už začíname vidieť v praxi?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Michaela Štalmachová z domácej redakcie denníka SME, ktorá sa venuje ekonomickým témam.

2:10 O aké peniaze oberie konsolidácia rodiny s deťmi.
3:32 Zmeny v daňovom bonuse.
7:37 Cena potravín po novom roku.
14:37 Kto a ako bude platiť transakčnú daň.
18:45 Dá sa transakčnej dani vyhnúť?​​​
24:07 Dopady dane z cukru na ceny.
28:29 Cena vs. pomer pri diaľničnej známke.
31:09 Ako sa zdražuje MHD a prímestská doprava.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prvý januárové dni sa niesli v znamení ruského plynu. Respektíve jeho tranzitu cez ukrajinské územie, ktorý sa skončil a premiér Robert Fico odvtedy snáď nerieši nič iné. Preto sa dnes v Index newslettri pozrieme na to, ako je to s jeho tranzitom v skutočnosti a priblížime si aj dopady novej DPH a ďalších opatrení, ktoré už začali platiť, na rodinné rozpočty.

Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Podľa hlavného ekonóma NBS Michala Horvátha tak slovenská ekonomika v tomto roku bude čeliť viacerým hrozbám. „Nevieme totiž, s čím príde nová americká administratíva. Jej rozhodnutia pritom môžu ovplyvniť nálady, aj politiku v celosvetovom meradle. Na Slovensko, ako na otvorenú ekonomiku, to bude mať ešte silnejší vplyv ako na zvyšok únie,“ hovorí.

Rušno však bude aj na domácom poli. Rast ekonomiky majú totiž zabezpečiť hlavne investície, a to z plánu obnovy, ktorého zdroje máme k dispozícii už len do polovice roka 2026. Čerpať európske peniaze nám však nikdy nešlo a aj v súčasnosti sme v rámci plánu obnovy len niekde na 13 percentách. Navyše, aj tento rok sa vláda na poslednú chvíľu opäť rozhodla plošne dotovať plyn.

„Existuje neistota ohľadom toho, čo sa bude diať v ďalších rokoch. Zrejme donekonečna nevieme ťahať ceny na umelých úrovniach, stojí to pomerne veľké peniaze pre štátnu kasu,“ hovorí Horváth.

Čo nás teda v roku 2025 čaká v slovenskej ekonomike? Ako ju ovplyvní dianie doma a v zahraničí, ako sa budú vyvíjať mzdy, čo sa bude diať na trhu s nehnuteľnosťami a ako naše peňaženky a ochotu a schopnosť míňať zasiahne vládna konsolidácia?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá hlavný ekonóm NBS Michal Horváth.

_

0:48 Hlavný ťahúň ekonomiky v roku 2025.
4:07 Šanca, že vyčerpáme európske peniaze.
7:40 Inflácia v roku 2025.
12:40 Vplyv konsolidácie na dlh štátu.
17:12 Spotrebiteľské správanie v roku 2025.​​​
20:19 Budú v roku 2025 rásť mzdy?
23:00 Čo čaká trh s nehnuteľnosťami?
25:21 Dopady zhoršeného ratingu Slovenska.
30:58 Hlavné hrozby pre slovenskú ekonomiku.

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Práve vysoké výdavky a nízka miera šetrenia však podľa makroekonomického analytika Mateja Horňáka boli v roku 2024 problémom. „Nešlo o konsolidáciu v pravom slova zmysle. Skôr by som to prirovnal k tomu, že ideš po diaľnici rýchlosťou stoosemdesiat a zrazu spomalíš na stosedemdesiat,“ vysvetľuje.

Za najproblematickejšie rozhodnutie vlády považuje zníženie odvodov do druhého piliera. „Krátkodobo dostaneme peniaze do Sociálnej poisťovne, ale skutočný problém si takto prenášame do budúcna,“ dodáva s tým, že šetrenie, respektíve konsolidácia, nie je jediná vec, ktorou sa riadia ratingové agentúry pri hodnotení Slovenska.

Hlavne v druhej polovici roka ich výrazne zaujímala aj politická situácia na Slovensku, vzťahy s Európskou úniou a smerovanie krajiny. „Veľa sa nás pýtali na hrozbu zastavenia eurofondov a stav inštitúcií,“ dodáva Horňák.

Rušno však bolo aj na medzinárodnej scéne. Ekonomiky sa čím ďalej, tým viac uzatvárajú, rastie nám protekcionizmus a zvýšil sa aj počet populisticky orientovaných vlád, čo má ďalekosiahle dôsledky. „Štúdie ukazujú, že HDP na obyvateľa je po pätnástich rokoch populistickej vlády vo všeobecnosti o desať percent nižšie ako v krajinách, kde takáto vláda nie je,“ vysvetľuje analytik.

Čo všetko sa teda v ekonomike dialo v roku 2024, čo najprekvapivejšie sa stalo a je Slovensko konkurencieschopnejšie a ekonomicky odolnejšie ako predtým?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

_

1:14 Aký bol rok 2024?
5:42 Ako sa darilo slovenskej ekonomike.
8:55 Prečo je nemecký priemysel v kríze.
11:31 Prečo klesla inflácia.
16:44 Lex konsolidácia a ekonomika​​​
21:17 Ako Slovensku veria finančné trhy.
25:14 Zvládla ECB infláciu?
28:41 Politika ECB a finančné trhy.
31:11 Trh s nehnuteľnosťami v roku 2024.
36:55 Konkurencieschopnosť Slovenska.